Kto videl chlapsky maskované dojatie komárňanského trénera Tibora Soósa na brehu milánskeho jazera Idroscalo bezprostredne po tom, ako na ňom jeho zverenci Michal Riszdorfer s Jurajom Bačom vypádlovali pre Slovensko zlatú medailu v dvojkajaku na kilometrovej trati, neodolá pokušeniu prestúpiť zákaz. (Nielen preto, že generálny riaditeľ SME je na dovolenke, čím stúpa šanca na skrátenie polčasu rozpadu jeho zlosti). T. Soós po prechode od vodáckej poézie k próze: „Bohovsky by nám pomohlo, keby sa niekde v novinách alebo na fotografii objavilo meno sponzora Slovenská sporiteľňa, ktoré je nalepené na K2 majstrov sveta. Tento sponzor im zaplatil nie lacnú loď a teraz ľahšie uverí, že to nebola zbytočná investícia, a nebude ľutovať, keď ju poslali aj na predolympijské preteky do Sydney. Určite majú referentov, čo sledujú, ako sa narába s ich investíciami,“ v tom momente ešte nevedomky manažoval tréner T. Soós. Chvíľu predtým si šéf kanoistického zväzu Ľubomír Kadnár, v minulosti spolu s T. Soósom a reprezentačným šéftrénerom Pavlom Blahom ďalší z partie vodákov z karloveskej zátoky, dôkladne uťahoval kravatu. V poludňajšej páľave sa šťastný škvaril v gala. Podľa zvyklostí mu ako hlave slovenskej rýchlostnej kanoistiky pripadla protokolárna česť oceniť najlepších na stupni víťazov. „Neviem, či bije srdce viac mne, alebo tým chlapcom z lode.“ Neskôr pri otázke SME, koľko dostanú kajakári za titul od svojho zväzu, prevrátil očami veľkú nulu. „Sme radi, že sme do Milána dostali taký počet pretekárov. Reč o odmenách ani nemohla byť, lebo mešká aj základná štátna podpora.“ Majstri sveta dostali na najvyššom stupni okrem medaily aj odmenu - tričko s emblémom 30. svetového šampionátu. Michal Riszdorfer navyše spontánne vyobjímanie od otca.
Šéftréner Pavel Blaho sa rozplýval blahom. Štrnásť ľudí z jeho tímu si vyjazdilo nárok na podporu v predolympijskej príprave, ktorú zo štátnych zdrojov reguluje Slovenský olympijský výbor. Podľa Blahovej hierarchie hodnôt v Miláne rýchlostní kanoisti dosiahli cieľ, leblo pádlovali o to, aby mohli pokračovať aj na budúci rok. Vytrvalec P. Blaho vrátil požičaný žltý bicykel, z ktorého počas pretekov paralelne koučoval dnes už svojich olympionikov, talianskym kamarátom a pustil sa do viazania lodí. Potom sadol za volant a odšoféroval svoju ikstú tisíckilometrovú štreku s loďami nad hlavou.
Dvadsaťjedenročná Jana Petránová deň pred B-finále na 500 m, v ktorom si v dvojkajaku s Marcelou Erbanovou mohla vyjazdiť postup do Sydney, trénerovi Blahovi sľúbila, že už nebude žiadny rozptyľujúci telefonát domácemu „fanúšikovi“, výhradne sa koncentruje na nedeľňajšiu poslednú šancu. „Požičali sme si od Brazílčaniek výbornú loď, verím, že to vyjde,“ plánovala si olympijskú budúcnosť študentka FTVŠ. Nevyšlo. Všeobecné chlácholenie, že v Miláne suverénne triumfovala v hodnotení miss šampionátu, ktoré pre ženu nikdy nemôže ostať iba cenou útechy, v tej chvíli nemalo šancu. Chcela ísť s blahovcami do Sydney.
VOJTECH JURKOVIČ
