O Slovensku sa už dlhšie hovorí ako o horúcom kandidátovi na vstup do prestížneho klubu ekonomicky vyspelých krajín - Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Od prijatia do tohto združenia očakávajú politici a ekonómovia zlepšenie optiky pohľadu zahraničia na slovenskú ekonomiku. Otázka dátumu vstupu SR do OECD je však stále otvorená bez definitívnej odpovede.

Ako vníma OECD aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky?

„Myslím si, že posledné vydanie správy OECD o Slovensku jasne definuje, kde vidíme problémy, a ako celok ilustruje náš pohľad na stav ekonomiky. Pozitívne vnímame všeobecnú zmenu v hospodárskej politike SR, hoci vieme, že nová vláda vystriedala svojich predchodcov v čase ukončenia vysokého, no neudržateľného tempa rastu hrubého domáceho produktu a jej prioritou zákonite museli byť opatrenia na stabilizáciu ekonomiky. Oblasťou, v ktorej sme v rozhovoroch so slovenskými zástupcami vyjadrili určité obavy, boli verejné financie a fiskálny deficit. Dôležitou súčasťou odporúčaní OECD je potreba transparentnosti ekonomického prostredia a potreba reštrukturalizácie podnikového a bankového sektora. Podľa nás je kľúčom k úspechu v budúcnosti vytvorenie prostredia, ktoré pritiahne zahraničné investície.“

Napriek vami spomenutej vítanej zmene na politickej scéne čelí slovenská ekonomika malému záujmu zahraničných investorov. Čo je podľa vás potrebné zmeniť?

„Za OECD môžem povedať, že najlepším spôsobom, ako pritiahnuť do krajiny zahraničných investorov, je realizovať múdru hospodársku a reštrukturalizačnú politiku. Jej cieľom musí byť zvýšenie kvality podnikateľského a investičného prostredia, ktoré bude atraktívne aj pre zahraničné subjekty. V praxi to znamená, že nie je výhodné špecializovať sa len na určitý okruh investorov a podľa ich potrieb vytvárať podmienky vstupu, ale skvalitniť podnikateľskú klímu v krajine cez stabilizáciu celej ekonomiky. To predpokladá jednoznačnú a silnú politickú vôľu implementovať rovnaký prístup ku všetkým zahraničným investorom.“

V posledných mesiacoch došlo k významným revíziám cieľov hospodárskej politiky. Ako vnímate tieto zmeny?

„Pravdepodobne to bolo vyvolané špecifickou situáciou SR a všeobecnými ekonomickými podmienkami. Myslím si, že zatiaľ by bolo veľmi predčasné komentovať z pozície OECD tieto revízie a rovnako aj formulovať vízie budúceho vývoja.“

Jednou z hrozieb slovenskej ekonomiky je slabý bankový sektor, charakteristický vysokým podielom zlých úverov a odhadovanými nákladmi na sanáciu dosahujúcimi niekoľko desiatok miliárd korún. Existuje vôbec šanca pre malú ekonomiku, akou je Slovensko, vyriešiť tento kľúčový problém rýchlo a efektívne?

„Pri hľadaní odpovede na túto otázku by som vás mohol opäť odporučiť na špeciálnu kapitolu analýzy ekonomiky SR, ktorá sa venovala zvlášť bankovému sektoru. V tejto súvislosti považujeme za kľúčový problém reštrukturalizáciu štátom kontrolovaných bánk za účasti strategických investorov zo zahraničia. Ich účasť na tomto procese by bola významným signálom aj pre ostatných dôležitých investorov.“

Slovensko sa pripravuje na odpredaje štátnych podielov vo významných spoločnostiach. Akým spôsobom by podľa vás mali byť použité prostriedky z týchto odpredajov?

„Z mojej pozície nemôžem dávať presné návody na to, čo by vlády mali urobiť s takto získanými finančnými zdrojmi. Je treba mať na pamäti, že ide o jednorazové príjmy, ktoré sa už nebudú v budúcnosti opakovať. V každom prípade si myslím, že pre štát by ich mal použiť ako investície do svojej budúcnosti a to by malo byť kritérium pri rozhodovaní o ich použití.“

OECD venuje veľkú pozornosť aj problematike zdravotných a penzijných systémov. Ako hodnotíte situáciu na Slovensku?

„Problém reforiem týchto systémov sa netýka len Slovenska, ale riešiť ho musia viaceré krajiny vrátane členov OECD. Angažovanosť štátu v sociálnom systéme je limitovaná jeho rozpočtovými zdrojmi. Nie som odborník na to, aby som Slovensku dával rady, ako revidovať, analyzovať a reformovať sociálny systém.“

Medzi poslednými ekonomickými opatreniami slovenskej vlády bola okrem iného aj dovozná prirážka, ktorej najväčším odporcom je práve OECD. Ako v súčasnosti vnímate pretrvávajúcu existenciu tohto opatrenia?

„Myslím si, že zavedenie dovoznej prirážky zásadne nezmenilo pohľad OECD na Slovensko. Sme síce odporcami zavedenia tohto opatrenia a uvedomujeme si, že jej zavedenie nie je efektívny spôsob riešenia, čo nakoniec potvrdil aj rok 1997. Myslíme si, že ak chce vláda zvýšiť rozpočtové príjmy, mala by na to použiť štandardnejšie nástroje, akým je napr. zmena sadzieb dane z pridanej hodnoty. Tento názor sme vždy prezentovali a naďalej ho zastávame.“

Ako by ste charakterizovali súčasný stav rozhovorov medzi OECD a oficiálnymi slovenskými predstaviteľmi?

„Povedal by som, že v porovnaní s minulosťou sú tieto vzťahy intenzívnejšie. Slovensko je súčasťou špecifického programu OECD s názvom Partneri v transformácii. V rámci neho sme sa posledné roky vybudovali veľmi úzke vzťahy so zástupcami ministerstiev, ktorí boli niekoľkokrát na našej pôde. To všetko potvrdzuje silné a efektívne prepojenie OECD na Slovensko a je ubezpečením, že SR sa môže spoliehať na naše odbornú pomoc. Navyše, slovenskí zástupcovia sú zastúpení v niekoľkých výboroch OECD a zohrávajú aktívnu úlohu v činnosti OECD.“

V akom časovom horizonte vidíte možnosť rozšírenia OECD o Slovensko a aké zmeny - politické aj ekonomické - by dovtedy mali byť realizované?

„OECD sa v minulosti už niekoľkokrát odmietavo postavila k akýmkokoľvek náznakom toho, v akom časovom horizonte by sa napr. Slovensko malo stať jej členom. Zatiaľ nie je možné určiť, kedy k takémuto kroku dôjde. To závisí od pokroku Slovenska a jeho reakcie na naše žiadosti, ako aj od tempa prác výborov OECD. Proces vyhodnocovania pripravenosti nie je jednoduchý a zaoberá sa viacerými oblasťami ekonomického a politického života. Technické vyhodnocovanie v prípade SR už značne pokročilo, stále však potrebujeme určité informácie a potvrdenie postojov slovenských politikov, ktoré presvedčí pracovné výbory OECD o tom, že krajina je ochotná akceptovať naše podmienky a schopná ich trvale udržať. Je tu aj zvlášť dôležitá oblasť, najmä vo vzťahu k ostatným členským štátom OECD, ktorou je režim pre priame zahraničné investície a spôsob rovnakého zaobchádzania so všetkými zahraničnými investormi podľa štandardov OECD.“

Napriek tomu sa však už objavili odhady a úvahy, podľa ktorých by Slovensko mohlo vstúpiť do OECD už v roku 2000. Myslíte si, že takéto vyhlásenia sú v súčasnej situácii predčasné?

„Viem o tom a chápem, že niektorí politici by si naozaj želali takýto scenár. Výsledné rozhodnutie o tom, kedy sa Slovensko stane súčasťou OECD, nie je na jej šéfoch, ale na všetkých členských krajinách. Našou politikou je vyhýbať sa akýmkoľvek špekuláciám o konkrétnom možnom dátume.“

Kto je pre Slovensko konkurentom v rokovaniach o vstupe do OECD?

„Rozhodne by som nehovoril o konkurencii. SR je v súčasnosti jedinou krajinou, ktorá bola pozvaná Výborom OECD na rozhovory o vstupe. Je niekoľko krajín, ktoré o vstup prejavili záujem, no Slovensko je jediné, čo bolo prizvané na tieto konzultácie.“

Niektoré z členských štátov OECD sa nevyhli vážnym ekonomickým problémom po vstupe do tejto organizácie, či už to bolo Mexiko, Južná Kórea či Česká republika. Ovplyvnil tento fakt nejakým spôsobom prístup OECD k hodnoteniu kvalít ďalších ekonomík - napr. Slovenska - pri rozhodovaní o ich vstupe?

„OECD v tejto súvislosti v žiadnom prípade nezmenila svoje kritériá a požiadavky na kvalitu krajín kandidujúcich na vstup. V zásade ostávajú najdôležitejšími dve kritériá - kandidátska krajina musí byť ochotná a schopná aplikovať všetky štandardy vyplývajúce z členstva OECD. Toto pravidlo vždy bolo a bude kľúčovým.“

MICHAL NALEVANKO