Alejandro Lucia, profesor telovýchovnej medicíny madridskej univerzity Europea, precízne argumentoval, čo podstúpi vytrvalec na sevillskom maratóne majstrovstiev sveta pri predpokladanej teplote 32 - 35 stupňov Celzia medzi 18.45 h - 21.00 h. Ideálna temperatúra pre najdlhší beh programu šampionátu je 12 - 13 stupňov, pri 25 stupňoch sa výkonnosť znižuje o 10 percent, pri sobotnej horúčave v andalúzskej metropole podstatne viac. Solídny maratónsky čas je 2:10 h, Lucia tvrdil, že nový majster sveta nemôže za danej teploty bežať rýchlejšie než 2:16 h. Aj veda je pri športe omylná - Španiel Antón vyhral za 2:13:36 h. Profesor dával návod: Proti teplote - samý pot (contra calor, sólo sudor), čiže veľa a v pravú chvíľu piť. Rodák z vysokohorskej dedinky Ojuel v provincii Soria (nar. 24. 10. 1962), kde niet väčších miest, to dobre vedel, hoci prvý maratón bežal v roku 1996 v Berlíne - víťazne. Potom vyhral v kórejskom Kyong-Ju. V Aténach v r. 1997 sa stal majstrom sveta, vzápätí bol vo Fukuoke štvrtý. Vlani bežal dva razy. V Londýne bol prvý v osobnom rekorde 2:07:57 h, v New Yorku sa vzdal. V tomto roku si pred sobotným sevillským triumfom zopakoval v apríli Londýn, skončil tretí. Španiel patril dlhé roky medzi absolútnu európsku špičku na 5 a 10 km, v roku 1994 sa v Helsinkách stal kontinentálnym šampiónom na 10 000 m, na 5000 m získal bronz. Maratónsky základ ako hrom. Pri obhajobe aténskeho titulu ho využil majstrovsky.
Prvá maratónska zásada znie - nedať sa strhnúť tempom. Maročan Damaoui viedol 25 kilometrov, v istú chvíľu sa prenáhlil Japonec Sato, ktorý ho začal chvíľu stíhať, aby si to rozmyslel. Táto avantúra ho možno stála rozhodujúce sily. Antón sa nenápadne držal v hlavnej skupine a skvele spolupracoval s krajanom Martinom Fizom, majstrom sveta z Göteborgu.
Ďalší princíp - kontrolovať čelo. Keď sa na 22,5 km pustil stíhať Maročana držiteľ druhého času histórie Gert Thys z JAR, Španiel ho ihneď nasledoval. Keď si Afričan zámer rozmyslel, vrátil sa do desaťčlennej skupiny silných vytrvalcov aj Antón.
Ťažiskový bod stratégie - maratón sa rozhoduje po 37 km. Na tridsiatom kilometri nasadil trhák Japonec Sato a náskok postupne zvyšoval na 24 sekúnd. Z hlavnej skupiny odpadával bežec za bežcom, až zostali dvaja - Abel Antón s Talianom Vicenzom Modicom. Takmer na chlp presne na 37. km sa 36-ročný Špamiel pokojne napil, pozrel pred seba, za seba, akoby si prehodil aj slovo - dve s Modicom, a nasadil tempo bežca na 5 km. Zaskočenému Talianovi ušiel na sto metroch asi o tridsať a pokračoval v kráľovskej stíhačke. Keď začal mal čas okolo 1:57 h, keď sa stopky zastavili na 2:02:21 h, bol Antón pri Satovi. Na 1500 metroch stiahol 24-sekundový náskok Japonca! Na 40. km už viedol španielsky veterán úplne bezpečne. Antón bežal záver s úsmevom v tempe vytrvalca na dráhe, mal evidentný dostatok síl, od 37. km už nevypil ani kvapku. V sevillských uliciach zhutnil všetky maratónske poznatky, akoby šachista nevymyslel nič nové, iba vždy v pravú chvíľu správne použil jeden z milióna zaužívaných variantov. Bolo to majstrovské dielo taktiky, v ktorej sa „sekol“, ako sme spomenuli na začiatku, iba profesor Lucia výrokom, že maratón sa v 40-stupňovej horúčave nedá bežať lepšie ako za 2:16 h. Popreli to hneď siedmi bežci - 1. Antón 3:13:36 h, 2. Modica 2:14:03, 4. Nobujuki Sato 2:14:07, 4. Novo (Port.) 2:14:27, 5. Goffi (Tal.) 2:14:50, 6. Fudžita 2:15:45, 7. Šimizu (obaja Jap.) 2:150,50. Prvý, ktorý bežal nad 2:16 h, bol práve Fiz na ôsmom mieste.
PETER FUKATSCH, Sevilla
