slávnych literátov z celého sveta sa začali oslavy v Nemeckom národnom divadle vo Weimare, kde Goethe prežil 57 rokov. Ulice 1100-ročného sídla v nemeckej spolkovej krajine Durínsko takisto žili významným jubileom. Dvanásť medzinárodných pouličných divadelných súborov vzdávalo nekonvenčným spôsobom hold autorovi nesmrteľnej veršovanej drámy Faust. Na oslavách v spisovateľovom dome sa zúčastnilo 300 hostí. V neďalekých kúpeľoch Lauchstädt sa verejnosti z divadelného pódia prihovoril predseda durínskej krajinskej vlády Reinhard Höppner. Prestížnu Goetheho cenu za literatúru prevzal v Chráme sv. Pavla vo Frankfurte nad Mohanom nemecký prozaik Siegfried Lenz. Na slávnostnom akte v rodisku autora Utrpenia mladého Werthera sa zúčastnili aj prezident Johannes Rau, jeho predchodca Roman Herzog, spolkový kancelár Gerhard Schröder, minister kultúry Michael Naumann i španielska kráľovná Sofia. Vo Weimare však dostanete aj Goetheho bustu vyrobenú z oranžového plastu, ktorý v tme svieti, jeho sošku si môžete kúpiť ako sexuálnu pomôcku, jeho verše zdobia dámske pančuchy a jeho obľúbené recepty si môžete nalistovať v Goetheho kuchárskej knihe. To je len zlomok weimarskej ponuky. Goethe, za života uctievaný ako veľký spisovateľ a mysliteľ a po smrti obklopený aurou tajomstva, sa v Nemecku až donedávna tešil postaveniu nedotknuteľného kultúrneho hrdinu. Posvätná úcta, ktorú kultúrny svet prechováva k tomuto veľkému literátovi, však vo svetle nedávnych odhalení stráca na intenzite. Daniel Wilson, profesor nemeckej literatúry na Kalifornskej univerzite v Berkeley, ktorý sa životom velikána svetovej literatúry podrobne zaoberá v knihe Tabu menom Goethe, pri štúdiu archívnych materiálov odhalil veľmi pozoruhodné skutočnosti. Ako minister Weimarského kniežatstva bol vraj spisovateľ zapletený do predaja väzňov britskej armáde, ktorá ich posielala bojovať proti vzbúreným americkým kolóniám. Okrem toho prižmuroval obe oči nad činnosťou vládnych špiónov a kruto trestal roľníkov, ktorí sa odvážili nahlas protestovať proti ťažkým životným podmienkam. Iné výskumy zasa zistili, že Goethe dal súhlas na popravu slobodnej matky, ktorá zavraždila svoje dieťa - podobne ako hrdinka jeho slávnej veršovanej drámy Faust. Okrem toho vraj autor Utrpenia mladého Werthera nemal práve najšťastnejšiu povahu. Podľa viacerých prameňov to bol mimoriadne nepríjemný a hrubý muž. „Dve duše prebývajú, ach, v mojej hrudi,“ volal žalostne Goetheho Faust. Táto dvojtvárnosť sa stala symbolom postavenia Weimaru v nemeckých dejinách. Okrem toho, že v 20. rokoch na krátky čas prepožičalo svoje meno podenkovej Weimarskej republike, zapísalo sa mesto do histórie najmä vďaka blízkosti koncentračného tábora Buchenwald. A ten postavili okolo toho istého duba, kde svojho času tak rád sedával a rozjímal Goethe. Túto súvislosť symbolizujú dve z výstav usporiadaných pri príležitosti 250. výročia narodenia slávneho spisovateľa. V areáli Buchenwaldu, kde počas druhej svetovej vojny nacisti zavraždili 50 000 ľudí, si verejnosť môže prezrieť zbierku Goetheho kresieb a náčrtov. Umelecké diela, ktoré po sebe zanechali väzni koncentračného tábora, sú vystavené v dome Goetheho súčasníka, spisovateľa Friedricha Schillera vo Weimare.