Po bronze z MS 1974 v Ciudad De México v C4 na 500 m (v spoločnej lodi s Oroszom, Pálešom a Filipom) a vlaňajšom striebre v Szegede v C1 na 200 m si včera v Miláne slovenský reprezentant Slavomír Kňazovický, strieborný olympionik z Atlanty 96 (C1 na 500 m), vypádloval v poradí tretiu medailu z MS - bronz v Miláne na 200 m.
Spokojný?
„Fakt, že sa mi podarilo znovu urobiť medailu i napriek tomu, že začiatok sezóny bol u mňa poznačený zdravotnými problémami, potvrdzuje, že to nie je až také zlé.“
Na skompletizovanie medailovej zbierky na MS vám chýba iba zlato.
„Na to treba optimálne zvládnutie štartu. Ten mi nevyšiel podľa predstáv ani na päťstovke, ani na dvojstovke. Zvlášť na dvojstovke sa ide veľmi tesne, stačí metrový rozdiel a zlato je v nedohľadne.“
Súperi?
„Po prvenstve v semifinále som si vybral dráhu, aby som bol vedľa Rusa Opaleva. Po nevydarenom úvode som ho sťahoval, stred trate som mal lepší, v závere to však už nešlo doraziť.“
Koľko tréningového výpadku musíte dohnať, aby ste predstihli strieborného Čecha Doktora?
„Keby sa to dalo kvantifikovať. Teraz sa absolútne sústredím na olympijskú prípravu. Aby mi to vyšlo optimálne práve v Sydney.“
Nerozptýlil vás posunutý štart spôsobený dopoludňajšou prietržou mračien?
„Podmienky mal každý rovnaké. V hangári som zvažoval, či ísť na vodu v tomto lejaku ako niektorí pretekári, ale nemalo to význam, vzápätí sa spustil ešte väčší.“
Celkové hodnotenie vášho vystúpenia v Miláne?
„Prioritou bolo vyjazdiť si olympijské hry v Sydney, čo som na päťstovke splnil. Medaila je pridaná hodnota. Som rád, lebo medailí nikdy nie je dosť. I keď tá zlatá ma ešte dráždi.“
V Miláne ste ako jediný z našich štartovali na lodi slovenského výrobcu Reného Vajdu. Navyše na novom type. Vyhovoval vám?
„Bola výborná, hoci by som potreboval trošku viac času na optimálny návyk. Určite lepšie, ako keby som išiel na starom modeli. Nová Vajdova loď bola svojou stabilitou vhodná na milánske podmienky, lebo tu bola rozbitá nepokojná voda.“
(ju)
