Jej história je úzko spojená s hradom, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1315, keď ho za služby kráľovi získal zvolenský župan Donč. Hrad mal pôvodne strážiť priechod cez Váh a obchodnú cestu z Považia na Oravu a ďalej do Poľska. V pevnosti sídlila správa kráľovských majetkov, neskôr sa jej zmocnili husiti a po ich vyhnaní kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad Jánovi Huňadymu. Neskorší majitelia pridali gotickú kaplnku, dolný hrad, rozšírili jadro, renesančne ho prestavali a dobudovali renesančno-barokové opevnenie. Pevnosť padla za obeť Rákociho vojskám v roku 1707 a dnes je z nej len ruina, hoci kedysi od nej závisel život obyvateľov podhradia. Najvýznamnejšou pamiatkou Likavky je neogotický Kostol svätého Juraja z roku 1880. Hneď vedľa, vo východnom výbežku dolomitového kopca Mních, je Liskovská jaskyňa, ktorá sa preslávila archeologickými nálezmi. Pozdĺžne rozštiepené ľudské kosti, ktoré sa tu našli pred asi sto rokmi, svedčia o prítomnosti ľudožrútov. S veľkou pravdepodobnosťou tu došlo k boju medzi dvoma kmeňmi a víťazi nakoniec zjedli svojich nepriateľov. Kosti pochádzali z tiel asi 48 ľudí - išlo zrejme o jednu z najväčších kanibalských hostín v strednej Európe.

(lin)

Príspevok vznikol s použitím turistického sprievodcu Liptov z edície Spoznávajme Slovensko vydavateľstva Dajama.