Málo bolo takých, ktorí prišli na lúku pod Múzeom SNP k tribúne. Oslavy patrili odbojárom, pamätníkom Povstania a malým skupinkám, ktoré chceli na vlastné oči vidieť našich predstaviteľov. Želanie sa im splnilo. Kým delegácie a navyše Ján Ľupták s dvoma kolegami položili vence k večnému ohňu múzea, schádzali členovia vlády, poslanci k tribúne pomedzi ľudí. „Ahoj Miki!“ prihovárali sa premiérovi starí páni s metálmi na hrudi i deti, čo behali pomedzi lavičky. Trochu sa tým otupil hnev, že pri kladení vencov ich ochranka nepustila bližšie. Hala za tribúnou, ktorá mala v prípade dažďa slúžiť ako úkryt, bola po príhovoroch jedálňou pre pozvaných - vyše sedemdesiatročných partizánov, povstaleckých vojakov, ktorí sa znovu vítali s kamarátmi. Útržky rozhovorov, zahmlených spomienok boli pre ostatných len históriou z učebníc. V tom čase už všetci z tribúny hodovali v hoteli Lux, kam bol pozvaný i podnikateľ, známy neplatič daní Pavel Čupka. Ľudovú recepciu pre ostatných pripravili študenti SOU dopravy a služieb zo Zvolena, ktorí upiekli a zadarmo rozdávali asi 40-tisíc vynikajúcich koláčikov. Do igelitiek, škatúľ či vreckoviek si ich balili najmä starší. Pre rodiny s deťmi a mládež sa stali oslavy povstania príjemným popoludním stráveným pri hrách v parku alebo počas vystúpení skupín na námestí. V tom čase už nebolo na oficiálnom mieste stopy po oficiálnostiach. Začalo sa s rozoberaním tribúny.
IVETA BIELIKOVÁ
