Renomovaný španielsky denník El País sľuboval v sobotu v titulku maratóncom sevillských atletických majstrovstiev sveta Cestu peklom (Viaje al infierno). Nemýlil sa ani trochu. Pod čarokrásnou andalúzskou metropolou rozhicoval Lucifer svoj kotol na plné pecky. Mierne sa sekli meteorológovia. Predpovedali teplotu medzi 35 - 47 stupňov Celzia. Digitálny teplomer v klimatizovanom autobuse zvestoval poväčšine tesne nad štyridsať, iba keď asfalt mierne pofúkal vánok, klesol na hodnoty vedeckých "rosničiek“. Osemdesiatštyri bežcov na trati 42,125 km osemkrát ukrajovalo kilometre cez hypermoderné mosty spájajúce ostrov la Cartuja, na ktorom je areál Expo 1992 i Estádio Olímpico, s centrálnym mestom. Pod nimi sa rieka Guadalquivir už pomaly vlečie k ústiu do Atlantiku. Všetko sa začínalo o 18. hodine a 45. minúte, keď Sevillčania precitajú do svojho obľúbeného nočného života. Tentoraz si „privstali“, ulice mesta s bielymi domami takmer na sto percent zdobené žltými „čačkami“ husto lemovali tisíce obyvateľov. Favoritmi boli totiž domáci Španieli na čele s obhajcom titulu 36-ročným Abelom Antónom. Potom bežali dobrých desať kilometrov okolo záhrad Parku Marie Luisy s tieňom pálm a celej subtropickej flóry, aby odbočili na Avenidu de Isabel la Catolica a zazreli katedrálu, podľa Guinnessovej knihy tretiu najväčšiu na svete. Jej hrubé múry skrývajú v chlade rozhodne najfiligránskejšie prepracovaný novogotický interiér. Rieka, tieň, majestátny pokoj kostola na dosah a maratónec búši do rozpáleného asfaltu - na šľaktrafenie. Keď sa Antóna pred súťažou pýtali, či sa neobáva očakávaného inferna, odpovedal: „Som profesionál, a napokon, keby som sa obával, zmenil by som ho?“ odpovedal logickou protiotázkou. Po celý čas perfektne takticky mysliaci maratónec však zrazu zneistel. Keď vbiehal na sevillský Olympijský štadión, vybuchlo hľadisko silou Krakatitu. Španielsky hrdina nevedel, čo s rukami, mával nimi, akoby chcel objať každého z divákov. Sevillčan odchádza do nočných alebo cezpolnočných ulíc stovák kaviarničiek, vinární, reštaurácií denne - komplet s celou rodinou aj s deťmi. Zo soboty na nedeľu mal o dôvod viac byť rozjarený, lebo on je rozjarený vždy. Čašníci kmitajú ako maratónci. Abel, Abel, Abel - pokrikovali zabávajúce sa mladé seňority, na malých námestiach skúšali flamenco. Ráno už išli na štadión v tričkách s podobizňou Abela Antóna, atléta, ktorý vybabral s peklom.
PETER FUKATSCH, Sevilla
