Kremnické pohorie je známe pomerne početným výskytom medveďa hnedého. Stavy týchto chlpáčov sa dajú len ťažko odhadnúť, pretože neustále migrujú. Ešte minulý rok ich počet v širokom katastri spomínaného pohoria odhadovali na viac ako desať. Kremnické pohorie je turisticky dosť frekventované, napriek tomu sa tu medvede objavujú nielen v tichších dolinách, ale i na trasách hrebeňoviek vedúcich na Banskú Bystricu a Zvolen. Jana Zelinová je v Kremnici známa ako dlhoročná turistka a ochranárka prírody. Presne v deň svojich narodenín (vyzradila, že boli tridsiate ôsme) sa zoči-voči stretla s medveďom. „Bola som zaniesť do chaty Hostinec posteľnú bielizeň pre turistov. Odišla som poobede o druhej na zadný Štôs, že si ešte nazbieram trochu malín, aby som mala z cesty aj nejaký úžitok. Zbieram, zbieram a naraz počujem šuchot. Pozerám, že z druhej strany malinčia vyjde jeleň, no bol to medveď. Ja som teda pomerne vysoká, meriam 176 cm, no zviera bolo odo mňa vyššie o dobré dve hlavy. Bolo odo mňa vzdialené slabé dva metre. Pásli sme sa na malinách spolu. Medveď, keď ma zazrel, zdvihol laby hore, otvoril papuľu, nevydal žiadny zvuk a, samozrejme, v tom šoku ani ja. Viem, že keby labou zamával len raz, som oskalpovaná! No hnedáč sa zložil „na štyri“ a pobral sa svojou cestou. Bol to, recesisticky povedané, prvý gratulant k mojim narodeninám. O pár minút neskôr som však dostala taký šok, že som nebola schopná dýchať. Prišla som domov a potom som šla na záhradku. Stretla som sa so známym a ten pozeral na mňa ako na bledé zjavenie. S ďalším ochranárom Ferom Nemčokom som bola o niečo neskôr a ten mi povedal, že keby medveď nebol rozospatý a najedený… Počas potuliek horami som stretla asi desať medveďov a tento, čo ma nemienil zožrať, bol jedenásty,“ skonštatovala Jana, ešte stále preciťujúca stretnutie s nečakaným gratulantom.

KATARÍNA SCHMIDTOVÁ