Ako menej priechodná sa javí alternatíva, podľa ktorej by sa úrad zriadil zo zákona. To znamená, že dokumentačné stredisko by bolo samostatným úradom, nezávislým od personálnych zmien vo vláde. Úrad by nemal právomoci orgánu činného v trestnom konaní. Stredisko by spracovávalo archívne materiály z hľadiska najrozsiahlejších represívnych akcií, pričom by boli aspoň čiastočne identifikované obete s cieľom získať od nich svedectvo o období útlaku. Rovnako by sa identifikovali aj osoby, ktoré sa aktívne podieľali na represívnych akciách. V prípade neschválenia zákona je Čarnogurský pripravený zriadiť úrad ako jeden z odborov na ministerstve. Na otázku, koľko by mal mať pracovníkov a či to nie je v rozpore s filozofiou znižovania počtu zamestnancov na štátnych úradoch, D. Lipšic povedal: „Nebolo by to v rozpore s touto filozofiou. Na ministerstve už máme o 10 percent zamestnancov menej, ako sme mali, keď sme začínali.“ Podľa názoru Lipšica by ani nešlo o odbor, ale o oddelenie, ktoré by sa obsadilo bez ďalších personálnych nárokov a využili by sa len existujúce zdroje na ministerstve. Ako ďalej uviedol, „základnou náplňou úradu nebude vyhľadávanie trestnej činnosti, ale skôr dokumentovanie zločinov komunizmu. Ak by sa však zistilo spáchanie trestných činov, ktoré nie sú premlčané, postúpili by sme to orgánom činným v trestnom konaní“.