Clyde Hart, tréner svetového rekordéra na 200 i 400 metrov Michaela Johnsona, pred štartom sevillského finále na 400 metrov, odpovedal na bežnú otázku novinárov - ako bude bežať váš zverenec stroho: „Rýchlejšie ako ostatní ľudia.“ Veta sa dala vysvetliť dvomi spôsobmi, či sa najlepší čas týka iba osmičky bežcov záverečného behu štvrťky v šiesty deň svetového šampionátu, alebo celej atletickej histórie. Svetový rekord Američana Harryho „Butcha“ Reynoldsa mal vo štvrtok pred trištrvťe na deväť vek jedenásť rokov a deväť dní, hodnotu 43 sekúnd a 29 stotín. Minútu po 20,45 h ďalšieho z horúcich večerov andalúzskej metropoly sme pochopili, vyše 40 000 divákov videlo, že Hart mal na mysli druhý prípad. Michael Johnson, tridsaťdvaročný rodák z veľkomestského Dallasu, svojim drobným bežeckým krokom 2,50 metra (Reynoldsovi merali 2,70 m) pri výške 183 cm vo vzpriamenej meravosti sochy, ktorú naklonili dozadu, konečne získal vytúžený svetový rekord aj na 400 m - 43,18. Na prvý pohľad vyzeral začiatok zle, zdanie však v atletike neraz klame. Texasan, aj keď drobčí naoko pomaly, je strašne rýchly. Prvú zákrutu do 100 metrov vybehol za 10,90 s. Presne sa riadil trénerovými pokynmi. „Ak Emdžej (skratka iniciálok M.J. - pozn. red.) pobeží dvesto metrov za 20,8 - 21 sekúnd bude to svetový rekord,“ prorokoval C. Hurt po semifinálovom behu, ktorý Michael Johnson doklusal za 43,95 s, keď úplne vypustil záver. Johnson splnil koučov plán do písmena, na 300 metroch mal v dobrom slova zmysle „hrôzostrašný“ čas 31,30 s. Pomalá záverečná stovka za 11,88 s obrala Američana o historický výkon pod 43 sekúnd. Na tlačovej besede sa potom Hart „obrátil slovom k celému svetu“, aby si vyprosil kritiku posledného mesiaca. Johnsonovi totiž mnohí vyčítali, že na štokholmskom mítingu 31. júla na 400 m nafilmoval kŕč, vzdal sa, lebo je z formy. „Dnes sme vám dali odpoveď, ak ju niekto neprijal, nemáme ho ako presvedčiť,“ hovoril Hart. Michael nie je práve uvravený človek. Pôsobí pokojne, niekedy jeho uzavretosť považovali za namyslenosť, dnes ju každý chápe ako rozvážnosť. „Nikdy v živote som nepovedal, že vtedy alebo inokedy zabehnem svetový rekord. Teraz som sa cítil v takej forme, že som to pred americkými novinármi doma po prvý raz počas kariéry vyhlásil. Som rád, že som nehovoril do vetra,“ hodnotil každé slovo Texasan, ktorý mal pred mikrofónmi zlatý artefakt od firmy TDK, ktorá tiež financuje stotisícdolárovú odmenu každému atlétovi, ktorý prekoná svetový rekord. Emdžej si pošúchal tvár, akoby si vyberal time out na rozmyslenie, aby sa predsa trochu rozrečnil. „Na tento rekord som čakal veľmi dlho. Ale aj Menneova dvojstovka žila sedemnásť rokov, aby som ju prekonal dva razy v priebehu necelých dvoch mesiacov. Teraz si však pôjdem oddýchnuť. Do Sydney,“ hovoril „expres z Waca.“ Waco je prímestská časť Dallasu, kde blízko pri miestnej univerzite de Baylor majú jeho rodičia Paul a Ruby Johnsonovci haciendu a v srdci lásku k atletike. Malému Michaelovi urobil otec na pozemku dráhu, kde sa naučil behať ako behá. Odborníci vyrátali, že pri výške 183 cm a rýchlostiach, ktoré dosahuje v zákrutách, si musí vzpriamenú, dozadu posadenú postavu „vyklopiť“ na 172 cm od dráhy. Michael takto odráža zákonitosti centrifúgy.
Hneď po finále vyobjímal v mixzóne Johnsona Maurice Greene, ktorý sa chystal na semifinále dvojstovky. Hlasito však zapáral: „Teraz ti pokojne môžem zobrať svetový rekord na dvesto metrov.“ M. Johnson nehlučným prejavom nie je typickým obyvateľom USA, hoci tvrdí: „Trénujem a bývam vo Wacu, ale naturelom som veľkomestský Dallasan.“ Úsečný, ale vždy trefný Clyde Hart, na otázku, čo Michael chystá, povedal: „Urobí to znovu, ale nie v tomto roku a tejto trati. Urobí to v Sydney na olympiáde na dvojstovke.“ M. Johnsom vyhlasoval, že olympiádu v Aténach 2004 rozhodne vychutná v papučiach pri televízore. Predtým však chce na budúcoročných OH v Sydney zopakovať double z Atlanty (prvenstvo na 200 a 400 m), ale ešte skôr, hneď zajtra vyhrať poslednú disciplínu MS, ako člen štafety na 4 x 400 m. Bolo by to deviate prvenstvo na svetovom šampionáte. Michael Johnson by sa stal najzlatším zlatým. Zatiaľ má osem najcennejších kovov z MS. Ako Carl Lewis. PETER FUKATSCH, Sevilla
