SEVILLA (SME - PETER FUKATSCH) - V listine svetových rekordov od roku 1912, kedy vznikla Medzinárodná amatérska atletická federácia (IAAF) figuruje relatívne málo mien. Za 87 rokov opravilo historickú tabuľku dvadsaťdva atlétov. Okrem dvoch Nemcov - Rudolfa Harbiga - 46,0 s z roku 1939 a Carla Kaufmanna 44,9 s (1960), jedného Jamajčana Herba McKenleyho - 45,9 s (1948) sú to výlučne bežci USA. Už v atletickom „praveku“ sa hranica najlepšieho výkonu v behu na „jedno kolo“ posúvala pomaly. Hneď druhý svetový rekord Jamesa E. Mereditha 47,4 z 27. mája 1916 vydržal dvanásť rokov do 12. mája 1928, keď ho prekonal Emerson Spencer - 47,0 s. Najdlhší život však mal legendárny čas z mexickej olympiády 18. októbra 1968 Lee Evansa 43,68, ktorý prežil 20 rokov. Ewansov vysokohorský čas prekonal 17. augusta 1988 v Zürichu Harry „Butch“ Reynolds - 43,29 s.
V Londýne 10. júla 1992 zabehol vtedy 25-ročný Michael Johnson, stále skôr šprintér na 200 m prvýkrát štvorstovku pod 44 sekúnd po trojročnej šnúre bez prehry. Bolo jasné, že svet má na tejto trati bežeckú hviezdu prvej veľkosti. Potvrdzuje to spŕška atletických rarít. Michael Johnson zabehol na štvrťke 19 časov pod 43 sekúnd z 24. Z desiatich najlepších časov histórie mu patrí osem, z dvadsiatky štrnásť. M. Johnson bol 24. februára 1989 v New Yorku druhý za A. Mackayom, 1. apríla 1989 vyhral v College Station. Nasledovala neuveriteľná šnúra 64 výhier až do 9. júla 1998 v Osle, kde podľahol Britom Richardsonovi a Thomasovi. V tom období pokoril hranicu 44 sekúnd 18-krát, métu pod 45 sekúnd 40-krát! Michael naháňal Butchov čas ako leopard antilopu, ale s vytrvalosťou vlka. Medzitým udrel v roku 1996 v inej disciplíne. Svetový rekord Taliana Pietra Menneu 19,72 z Ciudad Mexico z 12. septembra 1979 sa dožíval pomaly sedemnásteho roku, keď Johnson šprintoval v Atlante za 19,66 s. Rekord potom posunul na olympiáde o 39 dní opäť v hlavnom meste amerického štátu Georgia na 19,32 s, čo je výkon, ktorý presahuje rozsah racionálneho športového myslenia. Na drobné znamená - dvakrát 100 metrov za 9,66 s. Vo štvrtok na MS v Seville k fenomenálnej dvojstovke pridal konečne aj svetový rekord na 400 m - 43,18 s. Je druhým atlétom histórie, ktorý drží v jednom období najlepšie časy na 200 a 400 m. Pred ním to bol Tommie Smith - 200 m 11.6.1966 v Sacramente - 20,0 s, 400 m 20. 5. 1967 v San Jose - 44,5 s. Ak rozmeníme atletický ovál na „drobné“, čiže na stometrové úseky, vyjde nám, že Johnson nemal na sevillskom Estádio Olímpico ďaleko k pokoreniu 43 s hranice. Bežal - 100 m za 10,90 s, 200 m - 21,00 s, 300 m - 31,30 s, 400 m - 43,18 s. Američanovi teda došli sily v závere. Pre porovnanie medzičasy pri Reynoldsovom čase v Zürichu: 100 m - 11,20 s, 200 m - 21,40 s, 300 m - 32,20 s, 400 m - 43,29 s. Johnson mal fantastickú strednú pasáž - 200 m za 20,40 s, na 300 m mal na Reynoldsa náskok 0,90 s! Michael si rozložil úseky: prvý 10,90 s, druhý 10,10 s, tretí 10,30 s, štvrtý 11,88 s.
