Ak lekár zistí akútny zápal slepého čreva, nemá inú možnosť ako pacienta okamžite operovať. Jeden z popredných slovenských ekonómov Eugen Jurzyca prirovnal ekonomiku k živému organizmu. Ak ekonóm diagnostikuje stav tesne pred kolapsom, musí okamžite robiť rázne opatrenia. Čo však v situácii, ak pacient s operáciou nesúhlasí. Lekárovi ostávajú dve možnosti: buď nechá pacienta zomrieť a potom sa nad jeho truhlou uspokojí s myšlienkou, aj tak som mal pravdu, alebo jednoducho zachráni operáciou život pacienta aj proti jeho vôli. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky väčšina občanov nesúhlasí s privatizáciou prirodzených monopolov. Udržiavaním tohto statusu quo však slovenskej ekonomike hrozí neodvratne kolaps. Roky hospodárenia na dlh sú nenávratne preč a treba ich začať splácať. Slovenské hospodárstvo je však v stave, keď má problém udržať samo seba nad vodou, nieto ešte splácať mnohomiliardové sumy použité na zahraničné modelky a vatry zvrchovanosti. V priebehu niekoľkých mesiacov sa môže stať, že už nebudú peniaze nielen na splátky dlhov, ale ani na políciu, školstvo či zdravotníctvo. Vláde jednoducho nezostane iná možnosť ako predať všetko, čo nebude pribetónované k zemi. Vyhlásenia opozičných poslancov o rozpredávaní rodinného striebra nie sú práve najvhodnejšie, veď načo je bezdomovcovi zlatá retiazka, keď práve umiera od hladu. Dôležité je však ustrážiť, aby zlatník bezdomovca neokradol, a aby bezdomovec všetky peniaze neprepil. Práve novela zákona 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii umožňuje vykonať zdravý rez ekonomikou. Štátne banky na čele s IRB patria medzi najhoršie na trhu, produkujúce namiesto zisku tomuto štátu stratu. V podobnej situácii sa môžu veľmi rýchlo ocitnúť telekomunikácie alebo energetika. Okrem SPP už takmer všetky štátne podniky produkujú stratu, to znamená štát na ne dopláca! Zažité mýty o zahraničnom investorovi, ktorý ziskom „zlatej bane“ zdiera chudáka Slováka, sú scestné. Súkromník si totiž s týmito podnikmi nebude môcť robiť, čo sa mu zachce, pretože sprivatizovaný prirodzený monopol nebude nikdy obyčajným podnikom. Štát si vždy zachová možnosť regulovať činnosť privatizovaného subjektu. Jediné „mínus“, ktoré to prinesie, je, že už nikdy nebude môcť dosadiť víťaz volieb svojho človeka napríklad do čela SPP, aby štyri roky financoval činnosť strany. Sporiť sa o formu zákona je v tomto svetle druhoradé. Podstatné je čím skôr schváliť zákon, ktorý na základe transparentnosti, korektnej súťaže a výhodnosti pre štát umožní sprivatizovať štátne zadlžené nefungujúce kolosy. Či už so súhlasom pacienta alebo bez neho. MAROŠ BAĽO