O územie na slovensko-maďarských hraniciach sa naťahovali rôzne národy a národnosti aj v prvých storočiach nášho letopočtu. Ešte dnes tu nájdeme stopy po tom, že práve tadiaľto viedli hranice Rímskej ríše - známe - limes romanus. Rieka Dunaj tvorila severnú hranicu rímskej provincie Panónia. Za ňou, teda aj na našom území, to už bolo územie bojovných germánskych kmeňov. Tie často podnikali výpravy do vnútrozemia ríše. Preto sa chránila pravidelne rozmiestnenými vojenskými tábormi. Rímska légia sídlila v tábore v dnešnom Maďarsku - v Komárome. Akýmsi predvojom bol vojenský tábor na území dnešného Slovenska pri obci Iža. Tu hranice Ríma chránili pomocné pešie alebo jazdecké oddiely. Vojenský tábor - kastel pri Iži na brehu Dunaja sa datuje z čias okolo roku 170 za panovania cisára Marka Aurélia. Tábor zvaný Leányvár - Dievčí hrad skôr známy pod menom vtedajšej blízkej osady - Kelemantia. Práve odbočka z hlavnej cesty v obci Iža medzi neďalekými Patincami a Komárnom privedie záujemcov o stopy antickej minulosti k táboru. Pôvodne pri výstavbe Gabčíkova malo byť toto miesto sčasti zaplavené a zasypané. Ale zmenou projektu a vybudovaním novej hrádze Dunaja sa podarilo Kelemantiu zachovať. V roku 1991 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ťažko ju však napriek informačným tabuliam nájsť. Trochu neopatrnosti a ocitnete sa za hrádzou, na brehu rieky. Ide totiž len o akýsi vyvýšený kopec nad okolitou rovinou. Dôjsť úplne k nemu sa dá len peši, čo je v lete problém pre hordy komárov. Vidieť tu možno kamenné pôdorysy rímskych stavieb doplnené tabuľami s podrobným textom o tom, čo všetko bolo rímskym vojakom i vojakom z podmanených území Ríma k dispozícii. Opevnenie zabezpečovali dve priekopy, valy, strážené brány. Medzi kasárenskými barakmi boli vytvorené pravidelné „ulice“. Dnes sa nad zem dvíha len drevená konštrukcia, ktorá má návštevníkom dokresľovať veľkosť vstupnej brány i opevnenia. Ostatné predmety - keramika, sklo, časti zbraní, ale i strieborný rímsky denár sa nachádzajú v Podunajskom múzeu v Komárne. V blízkom okolí tábora sa našli stopy po dočasných rímskych táboroch. Rímske vojenské zbory sa na tomto území zdržiavali až do 4. storočia, keď germánske a nomádske kmene stále viac útočili na Rímsku ríšu. Pravdepodobne v tom čase kastel zanikol, aj keď sa tu na istý čas usadili Germáni. Kameň z tábora v stredoveku slúžil na stavbu domov v Iži i Komárne. (klo)