, morbidne kričala napríklad z titulnej stránky renomovaného denníka USA Today. Na MS 1997 ho diskvalifikovali na 32. kilometri, presne na tej istej vzdialenosti mu včera ukázala červený terčík ruská rozhodkyňa, jediná žena v zbore. „Celé je to nezmysel. Siedmi arbitri môžu považovať môj štýl za čistý. Stačí, ak sú traja proti, mám smolu. Vôbec som nemal dojem, že idem chybne. Mal som dostatok síl, nikoho som nenaháňal. Naopak veľmi opatrne som si udržoval výbornú východiskovú pozíciu okolo dvanásteho miesta,“ penil nešťastný Košičan. Tichý potvrdil náš dojem, že mal rozchodené najlepšie preteky v živote. Držal sa v silnej skupine s Bielorusom Ginkom (ten vzdal), fínskym majstrom sveta z Göteborgu (tiež súťaž nedokončil), ale aj Talianom Brugnettim (druhý) a Nemcom Ihlym (šiesty). „Od Atén ma nediskvalifikovali nikde, ani na vlaňajších ME v Budapešti, kde som skončil dvanásty, ani na tohtoročnom Svetovom pohári v Mézidone. Medzičasy naznačovali výkon na úrovni osobného rekordu 3:51:22 hodiny. To by som bol šiesty,“ pokračoval chodec momentálne vlastne bez klubovej príslušnosti, ktorého registrujú na kysuckonovomestskom úrade práce. „Napriek týmto okolnostiam, ktoré otca šesťročného syna nemôžu netrápiť, som si povedal, že už nikdy nebudem vzadu vyčkávať, šliapať si pomalšie a čakať, koľko pretekárov diskvalifikujú a ktorí sa vzdajú. Skutočne som sa dostal do vhodnej skupinky, z ktorej sa dalo útočiť na vysoké méty. Príklad Taliana Brugnettiho to dokazuje. Posledných desať kilometrov by som došiel, aj keby čo bolo. Síl som mal dostatok. Predpokladám, že by som si to rozdal s Nemcom Ihlym v súboji o šieste miesto,“ hodnotil vyučený strojár. „Teoreticky, keby ma zamestnali trebárs normálne na osem hodín a pracoval by som ako mechanik-natavovač, čo je moja špecializácia, limit do Sydney by som splnil. Mal by som však podmienky zodpovedajúce umiestneniu okolo tridsiatky. Ak chcete to nešťastné číslo, bol by som asi 32. Ďakujem, neprosím si,“ odhodlane vysvetľoval Peter Tichý so sympatickým názorom. „Som naštvaný, nie nespokojný. Radšej byť takto diskvalifikovaný s vedomím, že som „robil“ preteky, ako sa „plaziť“ do cieľa s dvadsaťminútovou stratou na víťaza.“ Potom znovu krútil hlavou nad rozhodcovskými rozmarmi. „Dnes ma sekli za nedopínanie kolien, v Aténach za „beh“. Údajne som strácal kontakt s cestou na úseku hore kopcom, tam mi ukázal červený terčík Maďar. Veď je to proti prírode, dolu kopcom sa to stať môže.“

PETER FUKATSCH, Sevilla