Celých štrnásť rokov po snímke Fontána pre Zuzanu a šesť rokov po jej druhej časti prichádza dnes do slovenských kín tretie voľné pokračovanie divácky najúspešnejšej pôvodnej filmovej série z režisérskej dielne Dušana Rapoša. Kým úvodný diel dnes už klasického hudobného filmu bol v roku 1985 „o láske, motorkách a dobrých vlasoch“ a druhý z roku 1993 „o láske, priateľstve a dobrých slonoch“, novinku charakterizuje slogan „o láske, Afrike a čokoládových anjeloch“. Distribúcia na slovenské pomery v nezvyčajnom množstve 33 kópií odštartuje dnes o 10.00 h v bratislavskom Istropolise detskou premiérou pre detské domovy, o 19.00 a 19.30 h v dvoch sálach Istropolisu slávnostnou predpremiérou a o 21.30 h svetovou premiérou v amfiteátri na Búdkovej ceste v Bratislave. O 14.30 h dnes prijme tvorcov filmu bratislavský primátor, o 15.00 h sa začne autogramiáda hlavných predstaviteľov na Hlavnom námestí. Česká premiéra Fontány pre Zuzanu 3 sa odohrá zajtra večer v pražskom kine Blaník a potom je už pripravená početná séria premiérových uvedení po celom Slovensku. Samotný film je zatiaľ veľkou neznámou aj pre novinárov, ale na svete je už soundtrack s filmovou hudbou, ktorej autorom je opäť Vašo Patejdl. Porozprávali sme sa teda najprv s ním.
„Bola to spočiatku, samozrejme, zvedavosť, o čom film vlastne bude, lebo dvojka bola trošku iná ako jednotka,“ reaguje Patejdl na otázku, čo pre neho znamenal návrat do vôd Zuzaninej fontány. Dodnes má silný vzťah najmä k prvej časti filmu, ktorá mu v čase odchodu zo skupiny Elán pomohla otvoriť cestu sólového interpreta. Predovšetkým vďaka hitu Ak nie si moja, ktorý pre filmovú trojku nahral v obnovenej verzii. Nový príbeh je podľa neho v porovnaní s druhým dielom jasnejší a kompaktnejší. „Dvojka sa aj mne zdala trocha prekombinovaná. Boli tam dva príbehy, ktoré mohli byť riešené samostatne. Navyše, teraz som mal sám väčšiu možnosť robiť tak, ako si predstavujem,“ hovorí. Pred šiestimi rokmi totiž Patejdl na soundtracku spolupracoval s Pavlom Haberom, tentoraz bol hudobným producentom sám. (S výnimkou použitých nahrávok Ibrahima Maigu, ktoré pre jeho albumy produkoval Ladislav Lučenič.) „Aby som pravdu povedal, potešil som sa, že vznikne pokračovanie filmu. Najmä preto, že po prečítaní scenára a počas debát s tvorivým tímom sme sa dohodli, že sa vráti k poetike prvej Fontány, ktorá mi viac vyhovovala. Keď som sa dozvedel, že sa má odohrávať v Afrike, bola to pre mňa ako hudobníka ďalšia výzva. A keď mi povedali, že do Afriky aj pocestujem, potom to už bola dlhá radosť,“ pokračuje Vašo Patejdl.
Možnosť spracovať starú poetiku v novom prostredí, ktoré ponúkalo využitie afrických hudobných motívov, považoval od začiatku za zaujímavú a „občerstvujúcu“. Okrem toho, že sa mohol unášať príjemnou exotickou rytmikou, inšpiráciou mu boli aj texty „o najčistejších ľudských vzťahoch“, ktoré napísal básnik Jozef Urban, tragický zosnulý pri autonehode v apríli tohto roka. Za najväčší potenciálny hit, ktorý by mohol byť „nasledovníkom“ piesne Ak nie si moja, považuje Patejdl baladu s Urbanovým textom Voda, čo ma drží nad vodou. Hrou osudu ju naspieval Jozef Ráž, ktorého hlas tak pod záverečné titulky filmu necháva plynúť slová: „Keby som mal kráčať sám a zranený, šiel by som až tam, kde tvoja duša pramení. Keby som ten prameň našiel náhodou, bola by to voda, čo ma drží nad vodou.“ Aj Patejdl v tom vidí krutú symboliku: „Je to život. Dve osudové havárie. Myslím si, že to musí niečo znamenať.“
Interpretmi kolekcie piesní k prvej Fontáne pre Zuzanu, zaznamenaných na albume Dvaja, boli okrem neho a Ráža aj Robo Grigorov, Oľga Záblacká a Silvia Slivová. Na Fontáne pre Zuzanu 2 sa spevácky podieľal Pavol Habera, Ibrahim Maiga, Lucie Bílá, Szidi Tóbiás a Jozef Ráž. Textárom bol v obidvoch prípadoch Boris Filan. Tentoraz majú slovenskú verziu soundtracku spolu s Patejdlom a Rážom na svedomí Ibrahim Maiga, Barbara Haščáková a Braňo Holiček, anglické verzie s textami Franka Fuchsa spieva Bridgette Bryantová (donedávna vokalistka v sprievodnej skupine Phila Collinsa), Anthony Field a Adrian Da Costa. Práve americký skladateľ a producent Frank Fuchs (bývalý gitarista vo formácii Whitney Houstonovej), ktorý v bratislavskom štúdiu Relax svojho času nahral spoločný projekt s pôvodom slovenským hudobníkom Maxom Menšíkom žijúcim na Morave, zoznámil Patejdla počas štúdiových prác v USA so spoluhráčom kanadského rockera Bryana Adamsa - basgitarisom Jamesom „Hutchom“ Hutchinsonom. Sľúbil, že by tam teoreticky mohol presadiť Patejdlove skladby a výsledok sa možno črtá. „Záujem už prejavila aj Adamsova manažérka a vypýtala si materiály z filmu, takže partie sú rozohraté.“
„Pesničky vychádzajú z filmu, s ktorého dejom sú zviazané, ale sú to samostatné celky. Trocha sme sa vrátili k princípu jednotky, že každá postava má svoju pieseň a z nej sa potom odvíjajú motívy, ktoré znejú v scénickej hudbe. Sú to však samostatne fungujúce pesničky aj mimo filmu, tak ako to nakoniec bolo v prípade jednotky. Skladby Ak nie si moja, Nemožná, Dvaja, Mopedová či Prvá láska žili neskôr svojím vlastným životom a fungujú, čo je pre mňa milým prekvapením, až dodnes,“ vraví Patejdl. Časť piesní vznikla vopred, tri mal hotové už vlani v júni, keď sa popri nich nahrávali aj originálne africké zbory v Harare v štáte Zimbabwe. Postupne sa spracúvali motívy, ktoré nemuseli byť synchrónne s obrazom, a strih celého filmu so zvukom prišiel na rad v Hollywoode. „Požiadavka amerického strihača Roberta Browna bola pre mňa dosť nezvyčajná. Chcel mať totiž väčšinu motívov dopredu, pretože strihal film na hudbu. Teda nie postupom, ktorý býva zvykom, že najprv sa zostrihá film a potom sa robí scénická hudba.“ Pri nahrávaní v zahraničí zásadné rozdiely oproti práci doma nevidel. „Iba som si musel doplniť technické vybavenie a kúpiť digitálny osemstopový magnetofón, s ktorým som cestoval do Afriky. Do Ameriky som ho brať nemusel, tam sa dal prenajať. Bol som tak viac-menej nezávislý od nahrávacích médií v štúdiu,“ vysvetľuje. Nahrávky mal zmixované do šiestich až ôsmich stôp, takže pri mixáži zvuku systémom DTS mohol s prehľadom doťahovať definitívne priestorové úrovne popri dialógoch a ruchoch. Situácie, ktoré „mohli v sekunde všetko zrušiť“, však takisto neboli výnimkou. „Ešte pred štyrmi týždňami som dokončieval scénickú hudbu a režisér Dušan Rapoš mal o piatej ráno odletieť do Ameriky, kde ho čakalo mixážne štúdio a v ňom štáb. O druhej som začal prepisovať hudbu z jedného magnetofónu na druhý, ale objavil sa technický problém, ktorý by sa nedal teoreticky vyriešiť počas dvoch dní, nieto troch hodín. Pomyslel som si, že nastala katastrofa. S pomocou priateľov a známych sa nám však podarilo skoro nemožné - vyriešiť ten prepis v Bratislave. Nakoniec sa to stihlo a stratili sme len jeden deň. Takýchto napätých situácií bolo milión. Tvrdím, že v tom musí byť nejaká symbolika. Teraz už len dúfam, že sa nám s tým filmom snáď podarí preraziť aj tie hranice, ktoré okolo nás stále niekto stavia,“ dodáva V. Patejdl. DALIBOR HLADÍK
