Vo veku osemdesiatšesť rokov zomrel včera popoludní v bavorskom kláštore v Rohre arciopát benediktínskeho kláštora v Prahe-Břevnove Anastáz Opasek (na archívnej snímke). Život tohto významného cirkevného predstaviteľa sa symbolicky skončil na miestach, kde Opasek prežil vyše dvadsaťročný exil po emigrácii v roku 1968. Anastáz Opasek sa narodil 20. apríla 1913 vo Viedni a pokrstili ho ako Jána Nepomuckého a Vojtecha. V roku 1919 sa jeho rodina vrátila do Čiech. Zmaturoval na reálnom gymnáziu v Kolíne a už v októbri 1932 vstúpil do benediktinského noviciátu a prijal rehoľné meno Anastáz. Po štúdiách teológie v Prahe a na Inštitute sv. Anzelma vo Vatikáne ho v roku 1938 vysvätili za kňaza rímskokatolíckej cirkvi. V januári budúceho roka ho vymenovali za konventuálneho priora benediktínskeho kláštora v Prahe-Břevnove. V apríli 1947 ho zvolili za šesťdesiateho opáta břevnovského kláštora. Tiež prvý opát tohto kláštora, ktorý v roku 993 založil biskup a neskoršie svätec Vojtech Slavníkovec, niesol meno Anastasius. Po komunistickom puči na neho čakalo vykonštruované obvinenie zo špionáže v prospech Vatikánu. V septembri 1949 ho zatkli a v decembri 1950 odsúdili za údajnú vlastizradu a špionáž na doživotné väzenie. Po amnestii v máji 1960 bol síce oslobodený, nemohol však vykonávať kňazskú činnosť. Päť rokov pracoval ako pomocný stavebný robotník. Neskôr nastúpil v pražskej Národnej galérii na miesto skladníka. V roku 1968 síce získal späť štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania, no po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa však v decembri 1968 odcestoval cez Rakúsko do benediktínskeho kláštora v bavorskom Rohre. Tam prežil nasledujúcich dvadsať rokov exilového života. V roku 1972 sa podieľal na vzniku katolíckej laickej organizácie Opus bonum (Dobré dielo), ktorá organizovala rôzne semináre a vydávala v Československu zakázané literárne diela. Na pravidelných stretnutiach mládeže v Rohre sa zúčastňovali napríklad aj českí exiloví pesničkári Jaroslav Hutka, Vlastimil Třešňák a kňaz Sváťa Karásek. Je známe Opaskovo priateľstvo s dnes už nežijúcim pesničkárom Karlom Krylom. Po páde socialistického režimu v Československu sa Opasek v máji 1990 vrátil späť do Prahy a podieľal sa na obnovení činnosti břevnovského kláštora, v ktorom za minulé desaťročia sídlila správa pre sledovanie cudzincov a archív ministerstva vnútra. V roku 1993 oslávil kláštor tisíc rokov svojho trvania a dočkal sa povýšenia na arciopátstvo. Za svoj životný postoj získal Anastáz Opasek okrem iného aj Rád Za zásluhy v boji proti nacizmu a Rád T. G. Masaryka II. triedy.
(ČTK)
