Gerhard Schröder vládne od pondelka Nemecku z budovy bývalej štátnej rady NDR v Berlíne. Aj jej história vypovedá lapidárne o rozdielnej atmosfére starého a nového hlavného mesta krajiny. Trojposchodová budova vznikala v 60. rokoch na 826 betónových stĺpoch. Úmyslene k nej pristavili balkón z neďalekého zámku nemeckého panovníckeho rodu Hohenzollerovcov, ktorý vyhodili do vzduchu v roku 1950. Pre komunistov mal balkón ideologický význam: v roku 1918 z neho Karl Liebknecht vyhlásil socialistickú republiku. A od 7. októbra 1964 v 156 miestnostiach novopostavenej budovy začala úradovať štátna rada Nemeckej demokratickej republiky ako „kolektívna hlava štátu“, vytvorená po smrti prvého a jediného prezidenta NDR Wilhelma Piecka. V apríli 1990 bola ľudová komora štátnej rady zrušená - začiatok konca dvoch nemeckých republík.
Nie je to len história, ktorá robí Bonn a Berlín neporovnateľnými. Skôr, ako by sa kto nazdal, sa ukazuje, že každodenné dianie v Berlíne bude, povedzme, pestrejšie, ako bolo bonnské. Deň po oficiálnom začiatku vlády v Berlíne už patrila trasa medzi Reichstagom a úradom kancelára gayom a lesbičkám, ktorí Schröderovi pripomenuli predvolebné sľuby o právnom zrovnoprávnení nažívania homosexuálov. Určite to nie je najsúrnejšia otázka, ktorú musí kancelár vyriešiť v prvých týždňoch na novom pôsobisku. Predpovedá však, že sa metropola bude do každodenného života miešať inak ako pokojné provinčné mestečko Bonn.
Už onedlho však môžu mať obe mestá predsa len čosi spoločne. Aj Berlínu totiž hrozí podobný režim ako v mestečku na Rýne. Stane sa vládnym getom, štátom v štáte, kde sa o ekonomike a iných kľúčových veciach bude rozhodovať vo vybraných krčmách v blízskostí ministerstiev a parlamentu. Najneskôr v piatok poobede geto väčšina poslancov opustí, aby strávili víkend a inokedy celý nezasadací týždeň vo svojich volebných domovoch. A možno bude verejnosť po nejakom čase vyčítať Berlínu to čo Bonnu, že si v ňom politici žijú ako v kozmickej lodi. Nezávisle a oddelene. MIRIAM MRÍZOVÁ-ZSILLEOVÁ
