pohľad na vlastnú islamskú pozíciu majú spoločné obe krajiny po zmene na najvyššom poste - v Alžírsku po aprílových prezidentských voľbách a v Maroku po srmti kráľa Hassana II. Abdulazizovi Buteflikovi predovšetkým, no rovnako aj Muhammadovi VI., ktorý zdedil marocký trón, ide o medzinárodný rešpekt a uznanie, preto majú v úmysle urovnať spory z minulosti a obnoviť normálne susedské vzťahy. Logickým dôsledkom tohto uvoľnenia zrejme veľmi skoro bude otvorenie 1400 km dlhej spoločnej hranice po plánovanom stretnutí oboch vodcov. No v skutočnosti hlavným indikátorom ich vzťahov ostane otázka štatútu Západnej Sahary.
Západnú Saharu, ktorú si v roku 1975 po odchode Španielov rozdelili medzi sebou Maroko a Mauretánia v pomere asi dve tretiny ku jednej, považuje Rabat za posledný pozostatok dlhu bývalých koloniálnych vládcov voči Maroku. Problém vznikol podľa Maroka preto, že Španielsko nevrátilo toto územie, ktoré predtým uznávalo autoritu marockého sultána, spolu s ostatnými pod marockú správu. Problém sebaurčenia a uznania samostatnej saharskej národnosti pre kmene obývajúcu túto oblasť bol podľa Rabatu umelo vyfabrikovaný tými, ktorí si želali oslabenie Maroka.
V roku 1976 hrozilo, že medzi Alžírskom a Marokom vypukne vojna. Na scéne sa objavil reprezentant nezávislosti Západnej Sahary, Alžírskom podporovaný Front Polisario, ktorý vyhlásil nezávislosť Západnej Sahary a v roku 1979 vytlačil Mauretániu z ňou kontrolovanej časti tohto územia. No Maroko formálne anektovalo aj toto územie. Odvtedy sa datuje zoznam porušovania ľudských práv súvisiacich so snahami Rabatu integrovať Západnú Saharu a zmeniť jej tvár i etnické zloženie. Pre Maroko ostalo Alžírsko krajinou, ktorá v postkoloniálnej ére mala záujem na tom, aby zabránila reintegrácii marockého územia.
Fiktívna Arabská saharská demokratická republika - s územím de facto kontrolovaným Marokom - sa neskôr stala členom mnohých medzinárodných organizácií. Mierové rokovania medzi Frontom Polisario a Rabatom vyústili do dohody o uporiadaní referenda a Front Polisario od roku 1991 dodržiava prímerie. No referendum bolo už niekoľkokrát odložené (najbližší termním bol určený na júl 2000), stranám sa nepodarilo dohodnúť, kto sa ho má zúčastniť: po rozsiahlych presunoch obyvateľstva je ťažko definovateľné, kto by mal o štatúte tohto územia rozhodovať.
Aby sa prekonali prekážky vo vzťahoch oboch krajín, musia si ešte navzájom vyjasniť stanoviská v otázke štatútu tejto časti saharskej oblasti - ktoré sú vlastne navonok také isté: férové referendum pre Západnú Saharu.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
