Východný Timor: Teraz sa bude hlasovať, zomierať sa bude neskôr

Fungovalo to v Estónsku, Lotyšsku aj Litve v roku 1991 a zdá sa, že bude aj vo Východnom Timore - ba čo viac raz by to mohlo fungovať aj v Tibete. Keď sa imperiálna moc nakoniec demokratizuje, nastane krátke obdobie, keď môžu byť dobyté štáty schopné oddeliť sa bez vojny. Táto možnosť však neostane otvorená dlho a niekedy štáty ustrnú niekde na polceste s desivými následkami, napríklad také Čečensko. No Východný Timor má tento mesiac šancu.

Túto bývalú portugalskú kolóniu obsadila Indonézia tesne po oslobodení spod vlády Lisabonu v roku 1975. V referende 30. augusta by sa mala obnoviť jeho stará nezávislosť. Misia OSN bude monitorovať voľby, v ktorých veľká väčšina z 800 000 obyvateľov Východného Timoru bude hlasovať za odtrhnutie - pretože asi tretinu národa zabili guľky, bomby alebo hlad od roku 1975, odkedy sa indonézska armáda usiluje vyhladiť gerily bojujúce za nezávislosť. Čo sa týka referenda, neexistujú žiadne pochybnosti - no tie sa o to viac vynárajú pri otázke jeho dôsledkov. Civilná vláda v Djakarte sa vyrovnala s odtrhnutím Východného Timoru, ale indonézska armáda, to je čosi celkom iné. Počas dlhej vlády diktátora Suharta získala veľkú časť indonézskeho bohatstva a politickej moci v štáte a nijako netúži vzdať sa toho všetkého v prospech novej demokracie. Snaží sa vzbudzovať zdanie svojej nenahraditeľnosti pre štát tak, že rozdúchava násilie v odľahlých provinciách, prezentuje sa ako jediná sila schopná nastoliť mier a stabilitu. Vlny etnických a náboženských vrážd v Ambone a na Borneu a vzkriesenie separatistickej revolty v Acehu súvisia s touto skutočnosťou. Armáda sa postaví bokom a zámerne nechá násiliu voľný priebeh, alebo dokonca používa agentov-provokatérov na prilievanie oleja do ohňa. Potom vláda uzavrie dohodu, ktorá zachová privilégiá vojakov výmenou za obnovenie poriadku, lebo v opačnom prípade je samotná demokracia ohrozená rastúcim prílevom násilia. Zodpovedá to aj stratégii, akú bolo možné pozorovať vo Východnom Timore v tomto roku. Náhle sa vynorili desiatky „pro-integračných“ jednotiek domobrany a začali útočiť na všetkých, ktorí sa odvážili otvorene hovoriť o nezávislosti (túto úlohu si dovtedy vyhradila pre seba armáda). Stovky ľudí bolo zabitých a takmer 10 % obyvateľstva provincie bolo vyhnaných z domovov. Indonézska armáda varuje pred totálnou občianskou vojnou, ak bude Východný Timor hlasovať za nezávislosť - ale, prirodzene, je to samotná armáda, kto buduje, zbrojí a platí tieto bojové skupiny, a potom sa postará, aby sama bola úplne niekde inde, keď sa vyberú na smrtiaci záťah. Pozorovatelia OSN, ministerstvo zahraničných vecí USA, Amnesty International a iné nezávislé zdroje potvrdzujú, že sa to deje. Armáde sa doposiaľ nepodarilo zabrániť hlasovaniu (hoci generálny tajomník OSN Kofi Annan ho musel dvakrát odložiť kvôli násilnostiam). Iste by nezabránila väčšine Východotimorčanov vybrať si nezávislosť. Má však ešte vždy jeden tromf v rukáve: môže stiahnuť všetky svoje jednotky z Východného Timoru ihneď po hlasovaní v prospech nezávislosti na budúci týždeň, takže silne vyzbrojené pro-integračné skupiny by sa snažili uchopiť moc pred príchodom jednotiek OSN v novembri. Gerily, bojujúce za nezávislosť, ktoré zhruba dodržiavali tohtoročné prímerie zbraní, by zišli z hôr, aby čelili tomuto útoku na výsledok referenda - a indonézska armáda by sa vrátila späť so svojimi pancierovými brigádami a nastolila by opätovnú vojenskú kontrolu nad celým územím.