počas leteckej kampane. „Zistil som, ktorí chcú postupovať tvrdšie a ktorí sú z toho skôr nervózni, a usiloval som sa vyberať ciele takým spôsobom, aby som pre ne získal vojenskú podporu a zároveň dosiahol zhodu vnútri aliancie,“ povedal Clark o leteckej kampani, ktorú od 24. apríla do 11. júla tohto roku viedla aliancia proti Juhoslávii. „A veru moje stanovisko sa nie vždy odlišovalo od tých, ktorí sa chceli bombardovania cieľov radšej zdržať,“ dodal. Generál Clark otvorene priznal, že alianciu skutočne zaskočil obrovský rozsah exodu etnických Albáncov z Kosova, ktorí v státisícoch opúšťali svoje domovy, aby sa vyhli srbským etnickým čistkám a masovému vyvražďovaniu. „Čo sme skutočne nečakali, bolo totálne vyštvanie národa z jeho vlastnej krajiny,“ hovorí o tragickom dôsledku politiky prezidenta Slobodana Miloševiča W. Clark. „To bol presný opak taktiky, o akú sa (Miloševič) usiloval v auguste a septembri, keď vyhlásil, že jeho krajinu aj tak nebudeme bombardovať, pretože by sme tým prilákali do Juhoslávie celé medzinárodné spoločenstvo.“ Dodal, že ani narastajúce straty na strane JZR počas bombardovania neznamenali pre Miloševiča dosť na to, aby sa vzdal. „Išlo jednoducho o všetko a museli sme vždy rátať s maximom.“
Prvý námestník americkej ministerky zahraničných vecí Strobe Talbott, ktorý pôsobil počas konfliktu v Kosove ako diplomatický vyjednávač, pripustil, že nejednotnosť stratégie NATO dosiahla počas leteckej kampane enormné rozmery a nabrala veľmi vážne obrátky. Podľa jeho slov keby sa Miloševič nevzdal vtedy, keď sa vzdal, „mali by sme obrovské problémy udržať súdržnosť a rozhodnosť celej aliancie a dohodnúť sa na spoločnom postupe“. „Ani náhodou si nemyslím, že to bola otázka niekoľkých dní, ale podľa môjho názoru bolo veľmi dobré, že sa konflikt nakoniec skončil, a že sa skončil tak, ako sa skončil,“ dodal S. Talbott.
(TASR)
