Smutno muselo byť nezainteresovanému divákovi v sobotu popoludní v nitrianskom hľadisku. Skandovaný potlesk a nadšenie takmer šesťtisícového davu nad výkonom domácich nedokázalo prehlušiť sklamanie z trápenia Slovana. Toho tímu, ktorý sa vlani tešil z majstrovského titulu a na jar svojho súpera pod Zoborom s prehľadom rozstrieľal 4:0. V sobotu nitrianska mlaď školila favorita v taktike i nasadení a tlačila na jazyk otázku, či má súper na trávniku ten istý káder, s ktorým mal také smelé plány v Lige majstrov. Kapitán belasých Róbert Tomaschek futbalovo rástol v Nitre, v Slovane však tak ako pod Zoborom nenapreduje. Neupierame trénerovi Nitry Jozefovi Prochotskému koncepčnú prácu s hráčmi, ale keď káder s vekovým priemerom 21,9 roka (základná sobotňajšia zostava Nitry) školí majstra s priemerom 28,2 roka, čosi nie je v poriadku. Prekvapenia k futbalu patria, ale kam sa podelo šesť rokov vekového rozdielu? Kde je stabilita formy, ktorá by mala charakterizovať hru mužstiev bojujúcich o najvyššie priečky? Nitra totiž najmä v prvom polčase jasne udávala hre tón a len skvelému Königovi v bráne môže Slovan ďakovať, že neinkasoval viac. Z pohľadu na ofenzívu Slovana boleli chvíľami očami. Jozefovi Majorošovi snahu uprieť nemožno, ale keď reprezentačný útočník nedokáže vyhrať osobný súboj, ťažko sa dočká gólu. Po zmene strán ho od neho delili milimetre, vyslobodenie zo psychického i herného kŕča belasých však jeho pokus nepriniesol. Ktovie, ako by jeho hru vnímali zástupcovia anglického Southamptonu, ktorí prejavili záujem o jeho služby a v sobotu sa kvôli nemu chystajú na Tehelné pole na súboj s Dubnicou. Facka od Famagusty štípe tváre slovanistov naďalej a aj J. Prochotskému sa na káder, ktorý by mal byť pýchou slovenského futbalu, ťažko pozeralo, keď skonštatoval, že len veľmi nerád vidí Slovan na kolenách. Na ne sa dostal vraj aj vďaka dekoncentrovanosti, ktorú bolo z jeho hry pod Zoborom cítiť. Kompliment Stanislava Grigu, že Nitra má káder ako za čias Moravčíka, bezkrvný výkon favorita neospravedlňuje. „Jeden týždeň hráme dobre, druhý naopak,“ vzdychol si nad nestabilnosťou formy tréner belasých. V sobotu nevzdychal sám, v slovenskej Superlige je to bežný jav, čo výsledky piateho kola jasne potvrdili. Prvých päť tímov tabuľky nezískalo ani bod. Európska rarita i dôkaz, že kvalitu podmienenú stabilnosťou formy ponúkajú slovenské top-tímy len príležitostne. Malí, zdá sa, sa už veľkých nemusia báť, nasadenie a odvaha často na favoritov stačia.

RASTISLAV HRÍBIK