Španieli majú kráľa, kráľovnú, markízov, grandov, komtesy, ale presnosť nie je ich národnou vlastnosťou. Slovenský štvrťkár Marcel Lopuchovský bežal svoj premiérový rozbeh na majstrovstvách sveta dospelých o jedenástej večer. Posledný autobus z hotela našej výpravy Jardin de La Reina odchádzal na Estádio Olímpico o ôsmej, tak sa šoféri rozhodli: buenas noches, atletisimos (dobrú noc, atléti). Kamaráti zháňali auto, Róbert Valíček, jeho spolubývajúci už s prebolenou dušou po diskvalifikácii na chodeckých 20 km, bol najaktívnejší. Košičan sa dostal na tréningovú plochu napokon včas. Dôsledný nováčik sa pýtal ostatných bežcov - čo potom. „Rozcvičíš sa, potom ešte v tréningovom tuneli môžeš dolaďovať,“ tvrdili napríklad chodci. Organizátori rozhodli inak, rušná sevillská noc po únavnom dni poskytuje more príležitostí odreagovať sa. Mali naponáhlo, bežcov na polhodinu zavreli do malej miestnosti, nech sa neroztratia. „Chodili sme ako levy v klietke, keď nás zrazu vyhnali rovno na štart,“ približoval 22-ročný Košičan. Do novinárskej mixzóny prišiel celkom pokojný. „Nemal som síce rýchly štart, ale prvých 300 metrov sa mi zdalo rýchlych. Brita Baulcha v druhej dráhe som sotva videl, napokon, načo naháňať také eso. Posledných sto metrov som mal problémy, ale takto napochytro po pretekoch sa mi nezdá, že by som niečo extra pokazil,“ hovoril študent bratislavskej Univerzity Komenského. Marcel nevedel v tej chvíli, ani koľký skončil, nepoznal čas. Potom prišiel člen výkonného výboru Slovenského atletického zväzu Alfonz Juck s tajuplnou opatrnosťou. „Vieš, aký si mal čas?“, obrátil sa k bežcovi. „Nie,“ reagoval štvrťkár. „46,97 sekundy.“ Lopuchovský zmeravel a vyhŕkol: „Dočerta s ním!“ Zverenec trénera Eugena Lacza potom dokolečka opakoval svojský výraz: „Ty bláho, taká slabota, to nie je možné. Ty bláho, bolo to až také zlé?“ Žiaľ, bolo. Beh totiž z tribúny skutočne vyzeral opačne, ako to cítil pretekár. Bol pomalý. Až potom spomenul Lopuchovský možnú príčinu, nerád sa totiž vyhovára. „Ako na šľaktrafenie mi v sobotu vyskočil stavec. Naprávali mi ho doktor Valiska (slovenský tím nemá lekára! - pozn. red.), ktorý tu je s líbyjskou výpravou. Pomohol mi veľmi, ale chrbát bolel najmä v zohnutej alebo sedavej polohe. Iste preto som mal slabý štart,“ rozmýšľal mladý atlét s osobným rekordom 45,95 z tohtoročných ME do 23 rokov v Göteborgu. Na postup z rozbehu by mu v Seville stačilo 46,33 s.
PETER FUKATSCH, Sevilla