Piatok, šiesteho augusta, pol hodina po polnoci. Džíp ťahajúci príves s najlepším slovenským klusákom prichádza na colnicu v Bergu. Vraciame sa po dvojdňovom pobyte z rakúskeho Badenu, kde získal náš kôň pekné tretie miesto. S čiastočnými znalosťami nemčiny som robil sprievod manželom pochádzajúcim z Ukrajiny, ktorí na Slovensku pôsobia v odbore chovu a výcviku klusáckych koní. Pri pasovej kontrole si rakúsky colník, potom čo prezrel pasy, vypýtal vodičský preukaz a technické preukazy. Kričal, že na transport potrebuje vodič oprávnenie skupiny E. Okamžite, bez nazretia do príslušných tabuliek nám oznámil, že zaplatíme päťtisíc šilingov, inak auto skonfiškujú. Samozrejme, takú sumu sme pri sebe nemali. Keď som sa niekoľkokrát snažil argumentovať, že zaplatíme dodatočne, zdôvodňujúc hodnotu koňa, ktorý nemôže stáť na colnici niekoľko hodín, vždy arogantne odišiel do kancelárie. V jednom okamihu pýtal „iba“ tisíc šilingov. Mysleli sme si, že chce úplatok. Dal som mu všetky naše šilingy, onedlho sa vrátil aj s kolegom a letmo prezrel naše auto. Autorádio s CD prehrávačom by ochotne zobral, obyčajné sa mu veľmi nepáčilo. Nedovolil nám, aby sme zaparkovali trochu ďalej, všetky autobusy nás museli obchádzať. Stáli sme priamo pod svetlami reflektorov. Potom prezerali naše tašky, museli sme otrčiť prázdne vrecká. Našli u nás ešte nejaké koruny a päťdesiat dolárov. O chvíľu mi ako dôveryhodnému občanovi Slovenskej republiky priniesli pas, aby som šiel preniaze zameniť na slovenskú stranu. Prekvapený som to urobil. Mali sme 1660 šilingov a strach. Potom sme im museli ukázať hodinky a holé krky, na ktorých by uvítali zlaté retiazky. Napokon stanovili, že ešte 500 šilingov a vodiča s „éčkom“ a môžeme ísť. Neustále sme mobilným telefónom kontaktovali majiteľa koňa. Práve sa vrátil z Badenu domov, no napokon musel v rekordnom čase doraziť ešte do Bergu, hoci by najradšej dorazil niekoho iného. O štvrtej ráno som už spolu s ním vykročil do kancelárie uhradiť pokutu. Na naše prekvapenie nás vítala usmiata dvojica colníkov, tesne po výmene služby. Na moje prekvapenie nebolo treba nič doplácať. Za svitania sme sa vydali na vytúženú slovenskú stranu. Kauza dopadla dobre, ale namieste je otázka - kto by bol zodpovedný za prípadný úhyn koňa? Kto by v tomto prípade platil? Prečo indivídum zakuklené v uniforme krajiny EÚ porušuje medzinárodné právo? Právo na dôstojné zaobchádzanie zaručuje aj naša aká-taká ústava, takže naším ponižovaním porušili rakúski colníci minimálne aj vlastnú ústavu, zrejme oveľa demokratickejšiu, ako je tá naša. Prečo si Slovenská republika nevie vydobyť aspoň toľko medzinárodnej prestíže, aby ochránila tých, čo jej robia dobré meno v zahraničí? A V.G. Starsboy (tak sa volá kôň) nám v onen deň dobré meno urobil. Po dostihoch si ho do boxu prišlo pozrieť niekoľko prekvapených domácich. Hrabivosť colníkov na východ od nás je známa, takže toto by malo byť memento pre prípadných návštevníkov s podozrivými „papiermi“.
DALIBOR SKLADAN, Levice
