Niekoľko týždňov trvajúcu mediálnu kampaň proti taiwanskému prezidentovi Li Teng-chuejovi vystupňovala Čína vo štvrtok varovaním, že jej vojská dokončili prípravy na použitie sily proti Taiwanu. Peking už predtým upozornil taiwanské vedenie, ktoré obviňuje zo separatizmu, že radšej nechá umrieť stovky vojakov, ako by mal stratiť čo len kúsok svojho územia. Napriek týmto hrozbám však Li Teng-chuej odmietol prehodnotiť svoje stanovisko spred mesiaca, že obe vlády by mali udržiavať vzájomné vzťahy na úrovni dvoch štátov.
Čínska armáda, ktorá vyše mesiac uskutočňovala vojenské cvičenia v blízkosti Taiwanského prieplavu, premiestnila do oblasti Fu-ťien tisíce vojakov. Tchaj-pej však zostáva zdržanlivý a hrozby Pekingu považuje za súčasť psychologickej vojny. Čínsky prezident Ťiang Ce-min uviedol, že proces znovuzjednotenia ostrova s pevninskou Čínou je vôľou ľudu. Obnovenie dialógu s Taiwanom však podmienil tým, že Tchaj-pej verejne odmietne vyjadrenia Li Teng-chueja.
Pekinská vláda je pod čoraz väčším tlakom a mnohí generáli naliehajú na komunistické vedenie, aby zaujalo tvrdý postoj voči Taiwanu. Podľa nich by v prípade vojenskej invázie 2,5-miliónová čínska armáda porazila 400-tisícové taiwanské vojsko za päť dní. Prípadný útok na Taiwan by však pravdepodobne nezostal bez odozvy Spojených štátov. Z amerického aktu o vzťahoch s Taiwanom totiž USA vyplýva povinnosť brániť Taiwan proti nevyprovokovaným útokom. Čína sa zároveň obáva toho, že vojenská kampaň NATO v Juhoslávii by mohla byť precedensom pre intervenciu v Ázii.
Pekinské vedenie vyhlásilo, že proti Taiwanu bude postupovať razantne, pričom sa nedá vylúčiť ani vojenský zákrok. To by mohlo zahŕňať blokádu, obsadenie menších ostrovov, prípadne odpálenie rakiet s cieľom znemožniť námornú dopravu. Mohlo by však dôjsť aj na nekonvenčné prostriedky, ako je terorizmus. Toto všetko by značne oslabilo ašpirácie Taiwanu na nezávislosť. MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
