Holandská verejnosť je rozpoltená. Mnohí občania súhlasia s návrhom socialisticko-liberálnej vlády, aby nevyliečiteľne choré deti od dvanásť rokov mohli bez priania alebo aj proti prianiu rodičov požadovať od lekárov, aby ich usmrtili. Proti návrhu sa však ostro postavila kresťansko-demokratická opozícia a cirkvi. A to napriek tomu, že vláda argumentuje tým, že v niekoľkých nemocniciach i bez zákona prianiam nevyliečiteľne chorých detí vo veku od 12 do 15 rokov vyhoveli a deti boli lekármi usmrtené - podali im silný prostriedok na spanie a po dvoch hodinách smrtiaca injekcia. Pri prieskume verejnej mienky koncom roka 1998 na otázku či súhlasia s eutanáziou, sa vyslovilo 92 percent opýtaných za to, aby ťažko chorí mohli sami rozhodovať o tom, či majú lekári pokračovať v liečení, alebo či sa má urobiť ich útrapám koniec. Vtedy však ešte nebol známy návrh zákona, podľa ktorého by o svojom živote či smrti mohli rozhodovať aj deti staršie ako 12 rokov. Holandská vláda uvádza na obhajobu zákona o eutanázii, že od roku 1998 sú lekári, ktorí usmrtia pacienta, podrobení kontrole tzv. skúšobnou komisiou. Tá tiež skúma, či usmrteného pacienta nezabili na prianie príbuzných. Len keď sa jednoznačne preukáže, že smrť je v súlade s prianím chorého, je zákrok legalizovaný. Avšak súdy netrestajú ani lekára, ktorý uskutočnil zákrok bez preskúmania skúšobnou komisiou.
Zdá sa však, že návrh zákona o eutanázii bude v Holandsku parlamentom prijatý. A to napriek tomu, že sa teraz k jeho odporcom pridala extrémne ľavicová socialistická strana. Tá zákon odmieta s argumentom, že lepšie než zabíjať na prianie chorého, je prospešnejšie podstatne zlepšiť zdravotnícku starostlivosť.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
