Po druhý raz za sebou na Pasienkoch nevyhralo kvalitnejšie a futbalovejšie mužstvo. V stredu ním celkom určite nebola Adamcova reprezentácia proti Izraelu a v sobotu zasa domáci Inter v súboji s košickým 1. FC. Hádam s jediným podstatnejším rozdielom, že žlto-čierni aspoň dokázali zvrátiť nepriaznivý stav. Košická hra mala solídnu prvoligovú fazónu vo všetkých formáciách. Jedinou výnimkou bola neistota brankára Čontofalského (dostal prednosť pred skúsenejším Semanom, ktorého trápili žalúdočné problémy) vo vzduchu. Obrana, jedna z najvyšších v našej súťaži, pracovala s prehľadom, prechod do útoku režíroval neúnavný Zvara a na hrote hrozil viac Ľubarskij ako Kožlej. „Snažili sme sa hrať našu vlastnú, agresívnu hru, ale rozhodca nás v tom brzdil. Možno je to nový trend. Pán Stredák rád vyťahuje žlté karty. Ak však vylúčil nášho Tótha, potom mal to isté urobiť už v prvom polčase aj so Šuchančokom. Tóthova smola je v tom, že nosí na sebe oranžovo-čierny dres,“ konštatoval tréner hostí Ladislav Molnár. Jeho názor na výkon rozhodcu bol zrejme už len slušnejšou kópiou toho, čo bývalý brankár Nitry, Interu, Slovana i Košíc povedal bezprostredne po stretnutí hlavnému rozhodcovi, za ktorým energicky vybehol priamo na trávnik. Novinárom sa taktne ospravedlnil za neskorší príchod na tlačovú besedu (je dosť slovenských trénerov, ktorých by po takomto priebehu na ňu neprišlo vôbec), pretože „som sa musel trochu spamätať. Počítam do desať, aby som sa upokojil. Stredák chcel v tomto zápase vyniknúť. Viac by sa mu to však podarilo na Agrokomplexe v Nitre (bydlisko Stredáka - pozn. red.). Rozhodca je najlepší vtedy, keď pôsobí na ihrisku nenápadne,“ mieni Molnár, ktorý za celý zápas vyfajčil jedenásť dlhých cigariet. A bolo by ich asi aj viac, keby Kožlej pol hodiny pred koncom poslal volej do siete na 2:0. „Nebudem mu to veľmi vyčítať, on sám bude z toho dosť smutný. Keby mal Jozef lepšie zakončenie, určite by ostal v druhej nemeckej lige,“ dodal Molnár. MIROSLAV BUKOV