je počas MS v atletike ubytovaná slovenská výprava. Aj tento krátky časový úsek stačil na zistenie, že slovenský rekordér skvelým časom 13,13 s z roku 1997, v ktorom výkony medzi 13,20 - 13,30 s bežal ako na objednávku, prišiel do andalúzskej metropoly skromne. Naše konštatovanie na utešenie - zabehnete 13,30 s a pri troche šťastia budete opäť vo finále, zobral so smutným pousmiatím. „Keby som ich zabehol…“ Nepôjde to? „Ja vlastne dosť dobre neviem, čo momentálne pôjde,“ hovoril zverenec českého trénera Jana Pospíšila, aby vyklopil všetko zlo, ktoré sa nahrnulo na jeho hlavu. „Do marcových halových MS v japonskom Maebaši to išlo dobre. Potom som absolvoval spotvorené austrálske sústredenie, kde v jednom kuse pršalo. Utiahol som sa a ‘zažral‘ do tréningu, aby mi lekári našli žalúdočné vredy,“ hovoril pomalšie než sme zvyknutí. Aj sa hneval na niektoré médiá. „Vraj ma majú operovať a vred mám vo veľkosti väčšej mince. Ani jedno nie je pravda. Liečiť sa budem klasickou formou. Dúfam, že sa rodičia nevystrašili. Neviem, kde som to chytil. Nie som žiadny prehnaný trémista, rád si pospím, jedávam ako športovec. Občas si zapálim, ale skutočne rekreačne. Nie som ustresovaný človek. Beriem športový život, ako ide,“ pátral po príčine, aby napokon akoby mával rukou. „V nedeľu pred pretekmi už trénovať nebudem. Oddýchnem si. Toto počasie je aj pre mňa teplomila neúmerne horúce. Neviem, koľko dní budem súťažiť. V Aténach boli tri, pravda, to som bol vo finále. Teraz sa postupuje iba na základe umiestnenia, v prvých dvoch behoch po štyroch, zo semifinále dvaja. Znovu, neviem, ktorý systém je lepší - dnešný alebo s postupovou možnosťou aj na základe času. Nemám veľké oči a nedokážem vysloviť žiadnu prognózu.“

PETER FUKATSCH, Sevilla