Spor o to, kedy sa vlastne končí druhé tisícročie, je určite zaujímavý a už doteraz priniesol veľa argumentov za aj proti 31. decembru 1999, ako aj 31. decembru 2000. A hoci sa tento spor stal motívom mnohých inšpirujúcich vyhlásení, prepočtov, analýz a návratov do histórie, nič nezmení na skutočnosti, že tohtoročný Silvester bude niečím výnimočný - po polnoci sa na kalendároch zjaví ako prvá číslica dvojka, čo už teraz vyvoláva masové hystérie. Našťastie, slovenská verejnosť s dosť značným (a netradičným) nadhľadom vníma tieto panské huncútstva, aj preto si možno viacerí radi prečítajú výňatok z názoru pracovníka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied RNDr. Eduarda Pitticha, CSc.: "Ľudstvo v priebehu svojej histórie utvorilo niekoľko desiatok rôznych kalendárnych systémov. Mnohé z nich prestali existovať so zánikom kultúry, ktorá ich vytvorila a užívala (napríklad kalendáre Mayov a Inkov). Historicky najrozšírenejším kalendárom, ktorý možno bez škrupúľ nazvať súčasným svetovým kalendárom, je gregoriánsky kalendár. Svetovým sa stal pre svoju presnosť. Je najpresnejším slnečným kalendárom, aký bol kedykoľvek utvorený. Jeho počiatok ustanovil staroveký učenec Dionysius Exiguus v 6. storočí nášho letopočtu na rok narodenia Krista. Pomocou tabuliek veľkonočných nedieľ potom naviazal zavedenú éru Krista na predchádzajúcu éru rímskeho imperátora Diokleciána. Zistil, že rok 532 éry Krista je rokom 248 éry Diokleciána. Pre úplnosť musíme uviesť, že 1. rok našej éry (éry Krista) v skutočnosti nezodpovedá roku narodenia Krista. Doba jeho narodenia je historicky náznaková, takže nevieme definitívne určiť jej dátum.

Pôvod gregoriánskeho kalendára musíme hľadať v ďalekej minulosti, v kalendári lunisolárneho typu. Reformoval ho rímsky cisár Július Caesar v roku 45 pred naším letopočtom na radu alexandrijského astronóma Sosigena. V "roku zmätkov", ako sa roku zavedenia juliánskeho kalendára hovorí, Caesar vypustil z užívaného lunisolárneho kalendára 90 dní, aby sa dovtedy používaný kalendár opäť zosúladil s ročnými sezónami. Juliánsky kalendár dostal meno na počesť svojho zakladateľa. Je to slnečný kalendár s pevnou dĺžkou roka 365 dní, pričom každý štvrtý rok je priestupným rokom s dĺžkou 366 dní. Definovaný kalendár má priemernú dĺžku 365,25 dňa. Rozdiel oproti skutočnému slnečnému dňu nie je však zanedbateľný a neskôr si vyžiadal ďalšiu úpravu. Caesar sa zaslúžil ešte o ďalší prínos k jednotnosti väčšiny budúcich kalendárov. Za počiatok roka stanovil 1. január. Dovtedy sa používali rôzne začiatky roka, napríklad 1. marec, 25. marec alebo tiež 25. december.

Už v 13. storočí katolícka cirkev zistila, že Veľkonočná nedeľa sa príliš vzdialila od prvého jarného dňa. Trvalo však štyri storočia, kým sa rozhodla urobiť radikálnu nápravu. Urobil tak pápež Gregor XIII., ktorý svojou bulou Inter Gravissimus vydanou 24. februára 1582 nariadil reformu kalendára. Spočívala v ešte presnejšom zosúladení juliánskeho kalandára so slnečným rokom. Hovorí sa v nej, že priestupnými rokmi sú všetky roky deliteľné štyrmi, okrem storočí, ktoré musia byť deliteľné 400. Teda rok 2000 je priestupným, kým roky 1900 a 2100 nie. Aby zosúladil používaný juliánsky kalendár so skutočnosťou, nariadil bulou, aby po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október 1582. Na počesť reformátora sa odvtedy kalendár nazýva gregoriánskym. Kalendár je založený na 400-ročnom cykle s 146 097 dňami. Počet dní v cykle je deliteľný 7 (počet dní v týždni), čo znamená, že gregoriánsky kalendár sa presne opakuje po 400 rokoch. Ak si počet dní v cykle vydelíme počtom rokov (146 097/400), dostaneme dĺžku gregoriánskeho roka 365,2425 dňa, teda hodnotu veľmi blízku hodnote slnečného roka (365,242195 dňa).

Rozdiel medzi gregoriánskym a slnečným rokom narastie na hodnotu jedného dňa za 2500 rokov. Na odstránenie tejto nezrovnalosti gregoriánskeho kalendára so skutočným slnečným rokom sa navrhlo viacero zlepšení, žiadne z nich sa však v praxi neujalo.

Počiatok juliánskeho kalendára rok 1, ako vieme, je rok narodenia Krista. Prevzal ho i gregoriánsky kalendár. To, čo bolo pred týmto dátumom, začali historici označovať rokmi zápornými, celými číslami počínajúc -1. Ako predpokladáme z každodennej skúsenosti, zabudli na rok nula. Prvé storočie sa tak začalo 1. januára 1, druhé storočie rokom 101, 20. storočie 1. januárom 1901 a 21. storočie sa preto začne 1. januára 2001. Podobná úvaha platí aj pre tisícročia."

Pre tých, ktorí viac ako čokoľvek iné uznávajú názor inštitúcií, prinášame aj stanovisko Astronomického ústavu SAV, oddelenia medziplanetárnej hmoty: "Rok 2000 bude priestupným rokom, teda február bude mať 29 dní. Súčasná svetová spoločnosť, ku ktorej patríme i my, sa riadi gregoriánskym kalendárom, ktorý je presne definovaný pravidlami, zaručujúcimi jeho dlhodobú kompatibilitu s pohybom Zeme okolo Slnka. V súčasnosti sa stretnete s rovnako neprofesionálnymi informáciami o konci nášho storočia, respektíve tisícročia. Pravdou je skutočnosť, že podľa gregoriánskeho kalendára sa storočie končí 31. decembrom 2000 a nové sa začína 1. januára 2001. To isté platí aj o tisícročí. Nakoľko používame gregoriánsky kalendár, musíme prijať aj jeho definíciu a nevytvárať niečo nové."

Čo však v žiadnom prípade neznamená, že si koniec toho roka nemáte všímať. (r)