ného cyklu Začiatok konca - Koniec začiatku (99/00), ktorým autor myšlienky, kurátor a galerista Juraj Čarný predstavuje (nielen) bratislavskej kultúrnej obci umelecký program novej galérie. Naše predchádzajúce komentáre k výstavným projektom organizovaným galériou sa zväčša opierali o jeden z kľúčových pojmov súčasného výtvarného umenia, ktorý je zároveň obsiahnutý aj v samotnom názve galérie. Ide o pojem priestoru. Z dvojice vystavujúcich si ho zaujímavým spôsobom vymedzil najmä Marko, ktorý doň popri kresbách adjustovaných na stene, zahrnul i dve inštalácie - rekonštrukcie telocvičňových zátiší. Prvá, nazvaná Vždy preskočil aj poslednú stránku, je tvorená „vysoko položenou“ latkou, spočívajúcou na dvoch stĺpikoch z navŕšených kníh, vo výške niekoľkých centimetrov pod stropom. Autor tu využíva divákovu znalosť kontextu telocvične, konfrontovanú s absentujúcim priestorom umožňujúcim „preskok“. Dve „kopulujúce“ počítačové myši, spojené tenkým káblom do tvaru švihadla, spoluvytvárajú druhý Blažov objekt. Autor ich umiestňuje na gymnastickú žinenku, ktorú je možné v daných súvislostiach vnímať aj ako podložku - neodmysliteľnú súčasť počítačového príslušenstva. Významová dvojakosť tohto výtvarného diela sa ďalej prehlbuje prostredníctvom slovnej hračky v názve Kliky Click, kombinujúcej prvky telocvikárskeho slangu a žargónu z oblasti výpočtovej techniky. Rekontextualizácia sprevádzaná následným znefukčnením sa prejavuje i v Blažových kresbách, ktoré postupne prechádzajú od zdanlivo náhodných náčrtov až k dôkladne premysleným plánom a nárysom. „Dolu hlavou“ obrátená notová osnova s nanovo nakresleným husľovým kľúčom vytvára úplne novú konšteláciu notových znakov, dvojica hodín so zrastenými sekundovými ručičkami prestáva ukazovať aktuálny čas a slzy z benátskeho Mostu nárekov dopadajú na dno vydláždeného kanála, postrádajúceho svoj tekutý (slaný či sladký?) obsah.

Poloha výtvarnej tvorby Cyrila Blažu, prezentovaná vo vedľajšej miestnosti, sa javí ešte hravejšia a bezprostrednejšia ako tá, ktorú nachádzame v dielach jeho spoluvystavujúceho. Kresby pod hlavičkou akéhosi „det(in)ského protorealizmu“, kombinované s výstrižkami zo starých reklamných časopisov alebo so zlatým papierom, kde autor okrem koláže využíva i prvky asambláže, odkazujú viac či menej priamo na časy autorovho (a možno i nášho) detstva. Cyrilovo dielo Napĺňané brušká, ktorého dráždivo infantilný názov významovo zastrešil celú výstavu, predstavuje rad vyzväčšovaných písmen slovenskej abecedy. Zopakovaním estetizačno-neurotického rituálu vyfarbovania hranatých i oblých plôšok, ktoré vznikli uzavretím linky písmena, nás Cyril Blažo upozorňuje na fenomén „napĺňania brušiek“ v nápisoch, nadpisoch a podnadpisoch zdobiacich naše školské zošity. (Aj keď nás v prvom ročníku učili, že ozajstné bruško má iba „b“, „A“ má čiapočku a „p“ prsíčka).

LUCIA LENDELOVÁ

(Autorka študuje na katedre dejín umenia FFUK v Bratislave)