ISTANBUL (REUTERS) - Z hromady sutín, ktoré boli kedysi šesťposchodovou budovou, sa ozval tlmený štekot. Bruno, masívny alsaský pes, zacítil známky života. Tím španielskych záchranárov však potreboval istotu, a keď Bruno krútiac chvostom vyťapkal von, poslali dnu druhého psa. Minúty sa míňali a záchranári čakali so zatajeným dychom. Rozlieha sa krik, brechot druhého psa potvrdzuje, že dole, pod hromadou zdeformovaného železa a betónu môže byť niekto nažive. Psy sú vytrénované, aby začali silno štekať hneď ako objavia živého tvora. „Aj keď je tam život, vitálne funkcie dotyčného môžu byť veľmi slabé. To je to, čo nám psy hovoria,“ povedal unavene vyzerajúci psovod, ktorý odmietol uviesť svoje meno.
V Istanbule je zničených 350 obytných blokov. Robotnícke predmestie Avcilar, obkolesené z jednej strany morom a z druhej jazerom, bolo pre slabé základy stavieb postihnuté zvlášť ťažko. Prišli sem medzinárodné záchranárske tímy z 19 štátov. „Ako záchranársky tím sme urobili dobrú prácu. Teraz sú na rade žeriavy a robotníci,“ hovorí Kaya Serdar, šéf tureckého dobrovoľníckeho tímu AKUT, ktorý pracuje spolu so Španielmi a ich psami.
Španielsky tím, ktorý patrí ku kontingentu 55 špeciálne trénovaných hasičov so šiestimi psami, nasadol do zelených autobusov miestnej verejnej dopravy a odcestoval z Istanbulu do Jalova a Gölcüku, bližšie k epicentru zemetrasenia. Celá operácia v jedinom obytnom bloku trvala osem hodín. Počet záchranárskych tímov zúfalo nestačí v konfrontácii so stovkami obydlí, ktoré sa zrútili.
Po presune tímu psovodov začínajú na mieste kopať vojaci a dobrovoľníci. Na tvárach majú chirurgické rúšky, ktoré ich majú chrániť pred silným zápachom rozkladajúcich sa tiel. Hovoria, že vnútri môže byť ešte 20 ľudí. Ešte v stredu večer sa z hĺbky ruín ozvali údery. Do rána však zostalo ticho. Ale keď je aspoň tieň nádeje, hovoria záchranári, musíme kopať ďalej.
