prácach. Pred agentúrou chodia zástupy ľudí, ktorí prinášajú škatule s liekmi a potravinami. Telefóny neprestajne drnčia. „Začína to byť obrovská akcia,“ hovorí Ozdemir, oblečený vo fialovom tričku a károvaných šortkách. V rukách drží zoznam vecí, ktoré doteraz odoslali. Pred budovou agentúry vrčia motory nákladiakov. Za volantmi čakajú na pokyny dobrovoľní vodiči. Ozdemir a jeho priatelia spolupracujú s nezávislým tureckým záchranným tímom (AKUT) a spoločne vysielajú pomoc tam, kde je najviac potrebná.
Podobná scéna sa opakuje v celom západnom Turecku: stovky mladých Turkov, ktorí sa cítia doma skôr v bankách a úradoch, si nasadzujú na hlavy helmy a rukavice a pridávajú sa k záchranárom. „Viacerí moji kamaráti a ja sme sa dohodli, že niečo musíme urobiť a tak sme zobrali lopaty a prišli sem,“ hovorí exportér Bahri Akkoyun a nedbá, že má tričko s nápisom Hard Rock Cafe úplne zašpinené. Noblesná štvrť Istanbulu, v ktorej žije, je celkom iný svet ako robotnícky Avcilar, kde už dva dni bez prestania kope v troskách. Mladí biznismeni sú v čase, keď štátne zálohy zlyhávajú, obrovskou pomocou. V Gölcüku, ktorý leží veľmi blízko epicentra zemetrasenia, sa dokonca obyvatelia pobili o buldozér. Bol totiž jedným z mála ťažkých strojov, ktoré tam majú k dispozícii. Na mnohých miestach sa ľudia prehrabujú v ruinách holými rukami. Mnohí Akkoyunovi priatelia sa stali tlmočníkmi početných tímov zahraničných záchranárov. Včera bolo v Turecku najmenej 1 000 záchranárov z 19 krajín.
Televízna producentka Goksel Suerdemová dve noci bez spánku pomáhala požiarnikom zachraňovať ľudí z trosiek jedného z domov. „Keď sa to stalo, bežala som najskôr do nemocnice darovať krv. Odvtedy tu pomáham,“ hovorí 32-ročná blondínka a unaveným španielskym záchranárom prináša čerstvé paradajky.
(REUTERS)