GÖLCÜK, ANKARA (REUTERS, ČTK) - Záchranári objavujú v troskách viac mŕtvol než živých ľudí. Našli už viac ako šesťtisíc mŕtvych tiel, padajú únavou, už štvrtý deň sa usilujú vydať zo seba čo najviac. Prišli však i momenty pozdvihnutej nálady. Dva razy okolo polnoci zo stredy na štvrtok - v rozpätí len 40 minút pomáhali dvom susedom na jednej ulici, mužovi a žene, dostať sa živým z ruín, ktoré po sebe v utorok nad ránom zanechalo ničivé zemetrasenie.
Nahnevaní obyvatelia vinia vládu a armádu z toho, že nerobí dosť pre záchranu tisícok ľudí pochovaných pod tonami trosiek, pretože nechávajú záchranárov pracovať s improvizovanými nástrojmi i holými rukami. Telá zabalené v zakrvavených uterákoch a plachtách zaplnili v Izmite ľadovú plochu zimného štadióna - v letných horúčavách je to improvizovaný krok proti rýchlo postupujúcemu rozkladu tiel. Ľudia prechádzajú okolo nich s vreckovkami na nose a hľadajú svojich blízkych. Veľkým problémom v celej krajine sa stávajú rozkladajúce sa telá. Úrady ich začali spaľovať bez identifikácie. Premiér Bület Ecevit však prisľúbil, že všetky telá budú odfotografované a identifikované aspoň dodatočne.
V neďalekej námornej základni zostávalo včera zavalených stále viac ako 150 ľudí, 113 ich predtým vytiahli von živých. Záchranári vytiahli v Gölcüku vydeseného 6-ročného Akina Sirnena a snažili sa krompáčmi uvoľniť cestu von aj jeho matke, otcovi a sestre. Neskôr našli 38-ročného Arisa Bayrama, štíhleho zarasteného muža, ktorý mal na sebe len spodnú bielizeň. Uvoľnili mu nohy - v pasci strávil 45 hodín. „Bravo, bravo,“ kričal prítomný dav a mnohí tlieskali. Bayramova žena a deti zostali pod ruinami. O krátky čas vytiahli na druhej strane ulice 33-ročnú Nizmet Ozmenovú i jej sedemročného syna Sezera. Jej manžel Fikret, pekár, ležal vedľa nej v závale mŕtvy dva dni. Na jej záchrane spolupracovali Izraelčania, Rusi a Turci. Keď krátko nato ležala na nosidlách a držala za ruku svojho brata, zašepkala: „Nech je vôľa Božia.“
