18. februára 1994: Petičný výbor HZDS navrhol do referenda tri otázky: „1. Súhlasíte, aby vystúpenie poslanca z politického hnutia alebo strany, za ktorú kandidoval vo voľbách, bolo považované za prejav vzdania sa mandátu? 2. Súhlasíte s tým, aby toto volebné obdobie NR SR skončilo bezodkladne? 3. Súhlasíte s tým, aby účastníkom privatizácie mohla byť len osoba, ktorá hodnoverným spôsobom preukáže pôvod peňazí?“ Prezident republiky M. Kováč referendum s týmito otázkami nevyhlásil, lebo ním poverená organizácia po spočítaní hlasov zistila, že ich počet nespĺňa ústavnú podmienku - petícia obsahovala menej ako 350-tisíc právoplatných podpisov. Predseda HZDS V. Mečiar vyhlásil, že M. Kováč porušil ústavu tak, ako ju ešte žiadny prezident neporušil.
8. júla 1994: Poslanec J. Ľupták, predseda ZRS, navrhol uskutočnenie referenda s dvoma otázkami - prvá sa týkala preukazovania pôvodu finančných prostriedkov použitých v privatizácii, druhá otázka znela: Súhlasíte, aby strategické odbory verejného sektora neboli z dôvodu verejného záujmu v priebehu nasledujúcich piatich rokov privatizované? NR SR schválila iba prvú otázku.
22. októbra 1994: Konalo sa prvé referendum v dejinách samostatnej SR - keďže sa na ňom zúčastnilo len 19,96 percenta oprávnených voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné. Náklady naň dosiahli výšku 53,8 milióna Sk.
23. mája 1997: Začalo sa dvojdňové referendum, ktoré podľa oznámenia v Zbierke zákonov malo pozostávať z otázok týkajúcich sa vstupu SR do NATO, rozmiestnenia jadrových zbraní na území SR, prítomnosti vojenských základní a priamej voľby prezidenta. Predseda vlády V. Mečiar po jeho skončení vyhlásil, že sa konalo vo všetkých okresoch republiky - s odôvodnením, že sa na ňom zúčastnilo necelých desať percent občanov, premiér oznámil, že výsledky referenda sú neplatné. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že Ministerstvo vnútra SR nedoručilo obciam a mestám hlasovacie lístky s otázkami, ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov a podala trestné oznámenie na ministra G. Krajčiho za marenie prípravy a priebehu volieb a referenda.
20. február 1998: Prezident M. Kováč určil na 19. apríla 1998 nový termín konania referenda, ktoré bolo zmarené v máji 1997.
3. marca 1998: Vláda V. Mečiara sa ujala prezidentských právomocí po skončení funkčného obdobia M. Kováča - vláda zrušila ním určený termín konania referenda.
23. júla 1998: Začala sa petičná akcia HZDS za vypísanie referenda s otázkou, či sa má prijať ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov. Prvý ju podpísal premiér a predseda HZDS V. Mečiar. So zdôvodnením, že sa pod petíciu podpísalo 620-tisíc občanov, vláda vyhlásila referendum v deň konania parlamentných volieb.
25. septembra 1998: Začali sa voľby do NR SR a referendum o neprivatizovaní niektorých strategických podnikov. Volieb do parlamentu sa zúčastnilo 84 percent oprávnených voličov. Predseda Ústrednej komisie pre referendum I. Lenský konštatoval, že sa na referende zúčastnilo 44,06 percenta občanov, preto je neplatné.
30. septembra 1998: V. Mečiar v emotívne ladenom vystúpení v relácii STV Ako ďalej, pán predseda vlády, označil výsledok referenda za druhú porážku HZDS a vyhlásil, že je ťažké vládnuť v krajine, ak občanom nezáleží ani na ich vlastných peniazoch.
18. júna 1999: Dve mládežnícke organizácie začali s podporou HZDS a SNS petičnú akciu za uskutočnenie referenda, ktoré by sa týkalo dvoch otázok - či sa má vo verejnej správe konať iba v slovenskom jazyku, ako to bolo do 1. júna 1999, a či majú štátne strategické podniky zostať vo vlastníctve štátu.
28. júla 1999: Zástupcovia petičného výboru odovzdali v Kancelárii prezidenta SR hárky s podpismi vyše 430-tisíc občanov. Podľa Ústavy SR by mal prezident republiky vyhlásiť referendum do 30 dní od prijatia petície občanov.
(ml)
