volieb sa dostali práve Mečiar a Schuster, bola symptomatická. R. Schuster je produktom i zrkadlom posledných šesťdesiatich rokov Slovenska - a preto aj jeho rozhodovanie o vypísaní či nevypísaní referenda vyzerá tak úboho. Pri referendových otázkach s vyostrenými alternatívami áno - nie sa nedá očakávať, že rozhodnutie hlavy štátu uspokojí všetkých, hoci by to proklamátor občianskeho porozumenia tak zúfalo chcel a potreboval. Prinajmenej o vyše štyristotisíc občanoch sa dá už dnes povedať, že nevypísanie referenda ich sklame - v tom jemnejšom variante reakcie. Názor ostatných občanov nie je celkom jasný, fakticky sa však dá zistiť až v referende, čo by síce bolo tým najpresnejším zistením verejnej mienky o právach menšín a glorifikácii štátu, avšak sekundárne následky, kde by dominovala viac ako oprávnená pochybnosť o protiústavnom rozhodnutí prezidenta, by určite zatienili výsledky zisťovania názorov občanov. Myšlienka z predchádzajúcej vety by neplatila jedine v prípade, že by občania väčšinovo schválili ponúkané referendum - čo by bolo dosť frustrujúcim poznaním.

Názor pána prezidenta budeme vedieť už o niekoľko dní a hoci sa dá dosť oprávnene pochybovať, či aj druhý ponovembrový slovenský prezident je beckettovským typom najvyššieho štátneho úradníka (tomu prvému k podobnému vykonávaniu funkcie značne pomohli aj nepríjemné udalosti v najbližšej rodine), ani takéto prekvapenie sa nedá vylúčiť. Pán prezident má na výber - buď sa prispôsobí mentálne ťarbavejšej a nedvižnejšej časti Slovenska, alebo sa pokúsi svojimi rozhodnutiami posunúť spoločnosť na úroveň tretieho tisícročia. Ani pre Rudolfa Schustera by nemuselo byť nezaujímavé, ako bude vyzerať jeho portrét v učebniciach a encyklopédiách - čo je však už barlička z biedneho materiálu. RÓBERT KOTIAN