prostriedkov na rozpracovanosť a finalizáciu. S tým počítal aj hospodársky plán na rok 1999, ktorý však narušila situácia v bývalej Juhoslávii. Vojnový konflikt v Kosove znemožnil splavnosť dolného toku Dunaja a lode sa tak nemôžu dostať k zákazníkom, ktorí na ne čakajú v rumunských a tureckých čiernomorských prístavoch. To je hlavný problém lodeníc.
„Jedna naša loď stojí 10 až 17 miliónov mariek. Províziu 200- až 300-tisíc mariek zaplatí zákazník pri objednávke plavidla, ďalších 5 až 7 miliónov mariek získame počas stavby lode a jej spustení na vodu ešte v Komárne. Zvyšnú polovicu ceny dostaneme pri jej odovzdaní v cieľovom prístave,“ povedal pre SME generálny riaditeľ spoločnosti Milan Kopčok. Z toho vyplývajú aj najväčšie problémy lodeníc. Na zálohové platby (platené zákazníkom počas stavby lode) vystavili SLK bankové garancie. Ak zákazník loď nedostane, banka mu na ich základe vráti zaplatené peniaze. Tým, že loď zákazník stále nedostal, musia ich predlžovať a platiť za to. Banky si navyše môžu vzhľadom na veľkosť a charakter podniku dovoliť garancie v limitovanej výške. „Pre nás to znamená, že nemôžeme od banky požadovať ďalšie garancie na začatie stavby objednaných plavidiel, sú limitované, a banka bude opäť garantovať až po odovzdaní lodí a odblokovaní doterajších garancií. Dnes máme viazaných celkovo asi 50 mil. DEM, čo pri plánovaných ročných výkonoch 200 mil. DEM jednoducho chýba“ dodal M. Kopčok. V lodiarskom priemysle sa uznáva princíp vyššej moci, čo znamená, že odberatelia rešpektujú omeškanie dodávky z dôvodu zlého počasia alebo iných nepredvídateľných udalostí. Ťažkú situáciu lodeníc rešpektujú podľa M. Kopčoka aj zamestnanci, ktorí dnes pracujú na štvordňový pracovný cyklus, v piatok majú neplatené voľno. Dolný tok Dunaja by sa mal splavniť v decembri tohto roku, výroba sa však nedá dobehnúť pre časovú náročnosť stavby lode. Ani tie, ktoré čakajú hotové v areáli SLK, nemôžu k Čiernemu moru plávať spolu. Lode budú odovzdávané v priebehu budúceho roka. Výrobný plán na rok 1999 je zredukovaný na výrobu 10 plavidiel, vedenie SLK počíta so stratou. Plnú kapacitu nedosiahnu komárňanskí lodiari ani v roku 2000, situácia sa má podľa M. Kopčoka stabilizovať v roku 2001. Materiálové náklady na stavbu jedného plavidla tvoria 50 percent ceny, pridaná hodnota je asi 30 percent, náklady na dopravu k Čiernemu moru predstavujú 5 percent ceny plavidla.
