„Na pódiu vtedy nikto nehral, len ŠtBand,“ usmievajú sa dnes pamätníci neuskutočneného koncertu v osemdesiatom siedmom, ktorý napriek tomu (či aj práve preto) začal písať slávnu históriu trutnovských rockových festivalov - jeho deviaty ročník sa začne zajtra popoludní. Koncert vtedy zlikvidovala Štátna bezpečnosť, organizátorov zadržala a asi tisícku priaznivcov zakázanej kultúry rozohnala. Satisfakcia prišla až v roku 1990, festival sa aj názvom hlásil k odkazu slávneho Woodstocku a v ešte čerstvej porevolučnej eufórii vystupovali najmä kapely a speváci, ktorí mali problémy s predošlým režimom. Svatopluka Karáska, Petra Lutku a ďalšie symboly bývalého vzdoru, charakteru a odvahy z pódia však predčila osoba v hľadisku - medzi dvoma tisíckami návštevníkov nechýbal Václav Havel. Ten zostal aj neskôr verný (hoci pre niekoľko absencií sa sám považuje len za občasného návštevníka) trutnovskému podujatiu, ktoré si každým rokom pripisovalo ďalšie a ďalšie „naj“ v náraste počtu účinkujúcich, divákov a hlavne popularity a významu. Kacírska otázka - dá sa ísť ešte ďalej? - sa však už nedala nebrať na vedomie po predvlaňajšom koncerte. Dvadsaťtisíc ľudí, sedemdesiat skupín na čele s americkou megastar Faith No More či šamanské záverečné osemhodinové bubnovanie a skandovanie potvrdili po desiatich rokoch nielen oprávnenosť konania tejto ojedinelej akcie, ale súčasne zaradilo trutnovský festival na absolútny vrchol hudobných sviatkov tohto druhu v Čechách.
Nasledovala ročná pauza, po ktorej Trutnov 87-99, ako sa trojdňový festival tentoraz nazýva, pridáva k dosiahnutému maximu kvality účinkujúcich (zo 65 mien spomeňme aspoň najžiarivejšie zahraničné, ktorými sú nepochybne Reef a Banco de Gaia z Veľkej Británie, Moonspell z Portugalska či Simoriah z Austrálie, a domáce bonbóniky ako Vladimír Mišík a Etc., Vlastimil Třešňák, Marta Kubišová, svitavský Točkolotoč, Laura a její tygři alebo Milan Hlavsa a Šílenství) a ich únosnej kvantity i množstvo osvedčených aj nových sprievodných akcií. Mnohé súvisia s duchovným hnutím Hare Krišna, ktorému je festival venovaný (čo znamená napríklad etno- a meditačnú hudbu, prednášky, vegetariánske jedlá), kolekciu košatej ponuky dopĺňa potom tetovací salón, piercing, vyhliadkový let, bungee jumping, improvizovaný múr nárekov, indiánsky tábor či autogramiády Ivy Pekárkovej alebo Ivana M. Jirousa. A na záver, ako sľubujú organizátori, „poslední kapelka v neděli před půlnocí a dál mantry a bubnování až do úplného zničení a vyléčení“. Receptom na zvládnutie toho všetkého bude možno výpomoc pri pokusoch o sebazáchovné pribrzďovanie festivalového cvalu, ktorú poskytne okrem meditujúcich „krišnovcov“ svojou nedeľňajšou kázňou aj pesničkár - evanjelický farár Svatopluk Karásek. Samozrejme, „kázať“ však bude aj z pódia so svojou skupinou Pozdrav Pánbůh. ALEXANDER BALOGH
