Runové nápisy sa zachovali na Smrečníku (1249 m), na Dievčej skale a najzachovalejšie sú na vrchu Velestúr, čiže Zlatá studňa. Práve tajomný Velestúr, ku ktorému sa dá dostať z Kremnice, z neďalekej Skalky, ale aj z bystrickej strany, je častým miestom turistických vychádzok. Okrem samotného písomného tajomstva totiž čaká návštevníka prekrásna scenéria Kremnických vrchov. Pri určovaní pôvodu nápisov sa opierajú odborníci o viacero rozporuplných faktov. Prvé informácie o tajomnom runovom písme na skalách uverejnil v roku 1862 časopis slovenského obrodeneckého hnutia Sokol. V roku 1865 kremnický archivár Pavol Križko objavil tieto nápisy po Velestúre aj na Dievčej skale a Smrečníku. Koncom minulého storočia začali ku skalám chodiť stovky návštevníkov z Kremnice a okolia, ale aj z Banskej Bystrice a zo Zvolena. Po prvotnom nadšení sa však ozvali kritické hlasy. Mnohí odborníci vyhlasovali nápisy za falzifikáty vyrobené podľa neznámeho staroslovanského runového textu. Križkovi dokonca vyčítali, že autorom runových nápisov je on sám, keďže ako odborník dobre poznal rôzne abecedy a v rukopisoch zanechal rozsiahle dielo o vývoji písma. Falzifikátom údajne sledoval predĺženie dejín starobylej Kremnice až do doby staroslovanskej - zhruba do obdobia 3. a 4. storočia nášho letopočtu. Tieto teórie však vyvracali mnohí súčasníci P. Krišku. Podľa nich to bol archivár, ktorý by sa nikdy neuchýlil k podobným podvrhom. Za pravdu mu dáva aj časť paleografov - nápisy sú vytesané do andezitu, ktorý je schopný udržať znaky vytesané do skaly dlhé storočia. Nech už je osud nápisov na skalách Kremnického pohoria akýkoľvek, ich návšteva sa vždy spája s prechádzkou do nádhernej prírody, ako aj s malým, pozornosť priťahujúcim tajomstvom. (eta)