Osem slovenských atlétov odlieta dnes z Prahy špeciálom českej výpravy do Sevilly na 7. majstrovstvá sveta so skromným cieľom - aspoň v jednom prípade skončiť do 12. miesta. Na prvý pohľad priskromný plán, v porovnaní s bronzovou aténskou medailou spred dvoch rokov prekážkara na 110 metrov Igora Kováča, je nesporne veľmi reálnym odhadom. Ani pod Akropolou neskončil nikto okrem šprintéra nad „vysokými plotmi“ v prvom tucte.
Ukázať prstom na pretekára, ktorý „plán“ splní, si netrúfa nikto. Minimálne polovici sa to podariť môže, ale nemusí. Veľmi ťažké chvíle prežíva práve Igor Kováč. Vlani ho prenasledovali zranenia, vynechal i ME. Túto sezónu síce odštartoval finálovým ôsmym miestom na halových MS v japonskom Maebaši (60 m prek.), ale letné štarty mu nevychádzali. Najlepší tohtoročný čas 13,48 s má zo zimného juhoafrického sústredenia, mítingy Grand Prix ani úvod Zlatej ligy mu nevyšiel. Trénoval v Nymburku za zatvorenými dverami, absolvoval lekárske vyšetrenia a žiaľ , našli mu žalúdočné vredy. V poriadku nebude vstupovať do guliarskeho kruhu ani Milan Haborák. Prešovský rodák, ktorý si v tomto roku utvoril v Pule osobný rekord 19,86, sa priznal, že na záhrebských 2. svetových arnádnych hrách, kde vynechal finále, ho v úlohe diváka takmer porazilo. Člena banskobystrickej Dukly neznechutili ani nevydarené štarty na OH v Atlante a na MS v Aténach. Vymyslel si svojský model, aby si pred sobotňajšou kvalifikáciou rozcvičil zranenú ruku. „Vstanem o štvrtej a budem sa prechádzať rušným mestom. Hneď ako to čas dovolí, začnem na štadióne hádzať. Tak desať - pätnásť pokusov. Pravda, nie ďaleko, približne do piatich metrov.“ Jeho tréningovému partnerovi v skupine ukrajinského trénera Alexandra Azarova Pavlovi Pankúchovi tretia priečka z armádneho šampionátu dodala elán. „Na MS sa nehádže príliš ďaleko. Ak sa priblížim k osobnému rekordu 19,78 cm, mohol by som postúpiť do hlavnej súťaže,“ hodnotil rodák z Košíc.
Guráž má chodec na 50 km Peter Tichý, hoci si spolu s Róbertom Valíčkom koncom mája užil svoje. Obom v košickej Slávii TU zrušili zmluvy, predstavitelia klubu chcú založiť nový. Slovenských reprezentantov, ak nazveme veci pravým menom, vyhodili na dlažbu. „Absolvoval som zimné mexické sústredenie, peniaze sa našli aj na bulharský Belmeken, výstrojom mi pomohol banskobystrický klub HI-TEC. Problémy som pred Sevillou vytesnil z hlavy, chcem konečne preraziť do absolútnej svetovej špičky. Nezostanem skromný, trúfam si na prvú dvanástku,“ hovoril 30-ročný rodák zo Žiliny, ktorý túžbu podložil logickým argumentom: „Na ME v Budapešti som bol dvanásty. Svetová elita je vlastne totožná s európskou. Som v oveľa lepšej forme než vlani. Čas 3:55 h by som si teraz trúfal dosiahnuť aj popri zamestnaní.“ Róbert Valíček, ktorý pôjde na 20 km, bol skromnejší: „Mňa problém de facto nezamestnaného sužuje. Ak skončím okolo dvadsiatky, budem spokojný, ani miesto okolo tridsiatky ma nezlomí. Do dvanástky? Iba veľmi tajné želanie a s dávkou šťastia.“ Mladý kladivár Libor Charfreitag rozmýšľa podobne ako guliar Pankúch. „Na MS sa nehádže ďaleko. Ak sa priblížim k osobnému rekordu 75,18 m, môžem sa dostať do dvanástky. Na každých pretekoch bojujem. Že ma nominovali s B-limitom, považujem za spravodlivé. Tridsaťdva centimetrov v kladive, ktoré mi chýbali, sa rovnajú asi dvom centimetrom v diaľke alebo trom v guli,“ tvrdí guliar študujúci v Dallase, kde ho trénuje Dave Wollman, doma v Trnave otec. Mladého štvrtkára Lopuchovského poteší, ak sa prebojuje ďalej z prvého rozbehu. „S účasťou na MS som vôbec nerátal. Odmietam však chodiť iba na výletnícke zbieranie skúseností. Druhý čas v živote pod 46 s by bol skvelý.“ Igor Kollár sa pripravuje na 20 i 50 km v horúcej Malage. Ako poznáme jeho vzdorovitosť, nútený prestup z banskobystrickej Dukly do klubu HI-TEC je pre neho veľkou motiváciou.
PETER FUKATSCH
