ktoré platí štát v tvrdej mene. Podľa správy, ktorú včera schválila vláda, bolo na úroky z týchto eurobondov vyčlenených 2,941 mld Sk. Túto sumu štát vypočítal z kurzov platných v deň emisie eurobondov (28. mája 1998), pričom rezerva na kurzové straty bola len 10 %. V čase splatnosti kupónu eurobondov (28. mája 1999) však na Slovensku kulminovala kríza kurzu koruny, a tak oslabenie bolo väčšie ako predpokladaná rezerva. Výdavky na výplatu kupónov z eurobondov tak dosiahli 3,374 mld Sk, čo je o 433 mil. Sk viac, ako predpoklad. Celkové náklady na štátny dlh tým stúpli na 20,436 mld Sk, čo je 10,5 % výdavkov plánovaných na celý rok. To však nemusí byť jediný negatívny dôsledok oslabenia koruny na štátny dlh. Ministerstvo financií totiž v správe o vývoji štátneho dlhu upozorňuje, že ak by aktualizovalo v rámci zahraničného dlhu nielen výdavky na eurobondy, ale všetky položky, prekročenie plánovaných výdavkov na štátny dlh by bolo ešte vyššie. Zdroje, z ktorých sa budú kryť neplánované výdavky na krytie kurzových strát zo štátneho dlhu, našlo ministerstvo financií iba čiastočne. V pôvodonom rozpočte sa totiž uvažovalo o opätovnej emisii listinných štátnych dlhopisov pre občanov. Zavrhnutím tejto myšlienky štát ušetril 180 mil. Sk. Nedostatok prostriedkov v kapitole štátny dlh to však vyriešilo iba čiastočne. Suma, na ktorú sa stále nenašlo v rozpočte zdrojové krytie, je preto 253 mil. Sk. Jediným konkrétnym opatrením, ktoré v súvislosti so snahou o zníženie výdavkov na dlhovú službu zatiaľ ministerstvo financií uskutočnilo, je úprava emisných podmienok štátnych dlhopisov, ktoré sa už nepredávajú pod nominálnu hodnotu. Snahou o dodržanie plánovaného deficitu chce zabrániť ďalšiemu nadmernému rastu štátneho dlhu. V jeho štruktúre sa orientuje na krátkodobé korunové a dlhodobé devízové zdroje.