Docent Sokolík pozerá krivým okom na svojich kolegov - vysokoškolských pedagógov, ktorí si dokážu v praxi aplikáciou odborných a vedeckých poznatkov prizarobiť k skutočne biednej mzde docenta alebo vysokoškolského profesora. Medzi riadkami jeho glosy Učiteľský plat je iba vreckovým (SME 10. 8. 1999) čítam, že by lepšie urobili, keby počkali na zázrak zvýšenia platov a zatiaľ šli žobrať do ulíc. Mali by tiež ukončiť výskumné práce, lebo keď štát na vedu nemá, nemožno vedecky pracovať. Medzi vysokoškolskými učiteľmi sa predsa nájdu mnohí, ktorí neplačú nad zúfalou ekonomickou situáciou v školstve a vo vede. Prihlasujú svoje vedecké práce do rôznych medzinárodných programov a hľadajú podnikateľov ochotných investovať do vedeckých projektov, lebo výstupy z nich sa hodia do ich podnikateľských zámerov. Ináč povedané, sú aj takí vysokoškolskí učitelia, ktorí neplačú nad vykopaným hrobom nášho školstva a vedy, ale snažia sa napomôcť ich prežitie. Štát prostredníctvom Vedeckej grantovej agentúry prispieva na realizáciu vedeckých programov omrvinkou. Ak si zvyšok nezoženú z iných zdrojov, neoplatí sa projekt začať realizovať. Napríklad na zostrojenie unikátneho prístroja využiteľného v geotechnike bola potrebná suma 1,6 milióna korún. Riešiteľom úlohy sa podarilo z grantovej agentúry získať okolo 300-tisíc korún. Zvyšok poskytli súkromné podniky zaujímajúce sa o využívanie prístroja v praxi. Schopní a vynaliezaví odborníci vhodným aranžovaním svojich projektov získajú predovšetkým prostriedky na pracovné pomôcky, strojné zariadenia, chemikálie, ale i na dopravné prostriedky a na ich dnes drahú prevádzku, potom na počítače a ich vybavenie, čím všetkým obohatia prístrojový park svojich vysokoškolských laboratórií, financie potrebné na komunikáciu, napr. na mobilné telefóny, aby neboli odkázaní na pevné školské linky, ktoré sú aj tak zväčša pre medzimestský styk zablokované. Možno im zazlievať, že nezabúdajú na odmenu pre svoj tím i pre seba? Tu si možno postaviť otázku, či sa takéto podnikanie vysokoškolských učiteľov neprejaví na znížení kvality ich pedagogickej práce. Vysokoškolský učiteľ, ktorý aktívne nepracuje vo svojom vednom obore, odborne a vedecky degeneruje a po istom čase nebude mať čo svojim študentom na prednáškach a cvičeniach povedať.
prof. RNDr. DIONÝZ VASS, DrSc., Bratislava
