a nedele navštevovali už dnes neexistujúce reštaurácie. Boli to slušné reštaurácie so slušnou obsluhou a ponukou. Mali svoje tanečné parkety a hudbu, ktorá sprostredkovala občanom zábavu, dobrú náladu a priateľstvo. Druhá svetová vojna to všetko zmenila a teraz už žijeme v inom období. Moje vnúčatá hovoria: „Dedo, teraz je iná doba. Nie tá, v ktorej si ty žil.“ A majú pravdu. Keď som bol vari dvanásťročný chlapec, po meste jazdili polievacie autá, aby očistili mesto od prachu, ale možno očistili aj duše občanov. Ako deti sme sa stavali do prúdu vody. Väčšinou sme vo svojom blízkom okolí pobehovali v trenírkach a bosí. Možno sme sa nechali polievať z roztopaše, možno nám to spôsobovalo radosť alebo nás to od prachu opláchlo. Vodič auta vždy zdvihol prúd vody na nás a usmieval sa. Aj on mal z toho zábavu. Škoda, že je to už len minulosť.
JÁN BRATISLAVSKÝ, Bratislava
