Prezident Rudolf Schuster prežíval po májových voľbách a júlovej inaugurácii obdobie, ktoré možno prirovnať k svadobnej ceste alebo aspoň k sviatočným dňom. Po každých sviatkoch prichádzajú všedné pracovné dni. Prišli aj na nášho prezidenta. Možno ani netušil, že hneď prvá skúška zodpovednosti bude až taká ťažká. Možno aj to na neho zapôsobilo natoľko, že je vraj nakolonený myšlienke vypísať referendum o používaní štátneho jazyka v úradoch a neprivatizovaní viacerých strategických podnikov. Mnohí, ktorí ho volili, sa možno dostávajú do rozpakov a oprávnene sa pýtajú, prečo pán prezident tak rýchlo stráca hlavu? Ak je to naozaj tak, sotva ide o pokúšanie diablom, skôr ide o jeho vnútorné rozpoloženie, ktoré ťaží jeho dušu ešte z minulosti. Skúsme si zrekapitulovať, čo vlastne pán prezident nasľuboval v predvolebnej kampani a čo pri inaugurácii. Ako občan uchádzajúci sa o post hlavy štátu okrem iného sľúbil, že bude odhodlane presviedčať slovenský národ, že menšiny majú svoje práva a povinnosti. Bude podporovať západné civilizačné hodnoty, občiansku spoločnosť, trhové hospodárstvo a sociálnu spravodlivosť. Sľúbil, že bude zvyšovať dôveryhodnosť Slovenskej republiky a tým ústretovosť zahraničných investorov a finančných inštitúcií, priťahovať kapitál od zahraničných investorov a bánk. Otázky, ktoré iniciátori kladú v referende, však smerujú presne proti postulátom, ktoré Schuster sľúbil ako prezident odhodlane podporovať. V inauguračnom sľube zasa sľúbil na svoju česť a svedomie zachovávať a obhajovať Ústavu SR a ostatné zákony (čl. 104 ods. 1). Ústava SR v článku 93 ods. 3 stanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody. Článok 99 ods. 2 stanovuje, že referendum o tej istej veci sa môže opakovať až po troch rokoch. Dalo by sa predpokladať, že pán prezident sa nezníži k pštrosej politike a nedá na právnických „cuperexpertov“, ktorí vykumštovali otázky tak, aby sa zdali v súlade s Ústavou SR. Každopádne však nezávidím pánu prezidentovi jeho pozíciu, najmä ak mu ju komplikujú jeho pokrvní bratia z ľavičiarskeho tábora. Ich kampaň antireformného zanietenia je nasmerovaná presne proti tomu, čo Schuster sľuboval ako prezidentský kandidát podporovaný práve ľavičiarmi všetkých odtieňov. Myslím si, že hlava štátu si vybrala ten najnevhodnejší okamih a tú najnevhodnejšiu tému na stratu svojej hlavy. Skôr nastal čas pravdy, keď musí osobne osvedčiť svoju česť, svedomie a zodpovednosť. Nikto z neho nesníme túto zodpovednosť. Ani ľavičiari, ani nacionalisti, ani opoziční anarchisti, dokonca ani Ústavný súd SR. Každý môže konať len do výšky platu… Možno pán prezident vyslyší „hlas ľudu“, vyhlási referendum a zároveň sa dopustí zrady svojich sľubov (predvolebných i ústavného), ale i vernosti SR. V takom prípade sa však nebude môcť spoľahnúť, že tí, ktorí ho volili slobodne či so škrípajúcimi zubami, nebudú hľadať už len jednu osvedčenú alternatívu, podľa ktorej bude zhasínať svetlo posledný občan odchádzajúci zo Slovenska.
ALEXANDER MIARTUŠ,
