V rámci pozmeňovacích návrhov k novele navrhujete kontrolu privatizácie aj zákonodarným zborom. Aký význam v tom vidíte, keď vyjadrenie parlamentu nebude pre rozhodnutie vlády záväzné?

„Vidím v tom veľký význam. V parlamente sa jasne pomenujú subjekty, ktoré idú privatizovať a zverejní sa aj spôsob privatizácie. Je to aj v záujme konkrétnej firmy, aj v záujme štátu a týmto spôsobom nebudú záujmy štátu oklieštené. Je to úplne legitímna vec. Prostredníctvom parlamentu sa z toho stane vec verejná a transparentná a tým, že sa k tomu parlament môže vyjadriť, sa proces skontroluje. Samozrejme, že parlament berie na seba časť spoluzodpovednosti za celý proces privatizácie, nech už sa vláda rozhodne tak alebo onak.“

Čo sa stane, ak parlament vydá určité vyjadrenie a vláda sa rozhodne presne naopak?

„V konečnom dôsledku podľa ústavy platí rozhodnutie vlády. Vláda schvaľuje a Národná rada sa len vyjadruje.“

Nemyslíte si, že to môže skomplikovať a spomaliť proces privatizácie?

„Radšej keby sa o niekoľko týždňov predĺžil proces privatizácie, ako zažívať také blamáže, ako zažívame dnes s Naftou Gbely a VSŽ. Trápime sa s tým štyri roky. Je lepšie radšej o tri týždne oneskoriť proces a uzavrieť ho legitímne a transparentne, ako potom sa s tým dva-tri roky mordovať.“

Ako bude reagovať SDĽ, ak koaliční partneri nepristúpia na vaše požiadavky?

„Predbežné rozhodnutie je, že SDĽ bude stáť za svojimi pozmeňovacími návrhmi. Momentálne je vôľa na určité kompromisy, ale nie na zásadnú zmenu postupu, ktorá by nerešpektovala aj pozmeňovacie návrhy SDĽ. Návrh zákona v tej podobe, v akej bol predložený vládou, je pre SDĽ neprijateľný. Hľadáme spôsob dohody.“

Ak sa dohoda v rámci koalície nenájde a opozícia by bola ochotná podporiť vami navrhovanú verziu zákona, prijali by ste svoje návrhy aj s podporou opozície?

„Vychádzam z toho, že sa treba dohodnúť s vládnou koalíciou, aby sme našli taký variant, aby sme zákon spolu schválili. Myslím, že k takej dohode dôjde.“

(nč, bal)