Spôsobuje ho náhly pokles v geologickom zlome, keď sa dosky trú o seba. Tlaky vo vonkajšej vrstve zeme stláčajú boky zlomu dokopy. Pri zvýšení tlaku hornina náhle klesá, pričom uvoľňuje energiu vo vlnách prenášaných horninou a spôsobujúcich chvenie. Geologický zlom je úzka zóna rozdrvených skál najrozličnejšej dĺžky, od niekoľkých centimetrov až po tisícky kilometrov, medzi dvoma blokmi horniny. Ide o zlom v zemskej kôre, pozdĺž ktorého sa hornina na jednej strane pohla voči hornine na druhej strane. Väčšina zlomov je výsledkom opakovaných posunov za dlhé časové obdobie. Sú dva základné typy zemetrasenia: rovnobežno-poklesové zemetrasenie sa objavuje na približne zvislej zlomovej doske, keď sa hornina na jednej strane posunie vodorovne popri druhej. Pri zvislo-poklesovom je zlom v určitom uhle k zemskému povrchu a hornina sa hýbe buď nahor, alebo nadol. Zemetrasenia o sile 7,0 alebo i väčšej sa tiahnu celým 20. storočím a podľa záznamov sa zdá, že v posledných rokoch ich počet skôr klesá. Za posledných 20 rokov sa každoročne zaznamená viac zemetrasení, lebo na svete sa zvyšuje počet seizmologických staníc. Americké Národné informačné stredisko pre zemetrasenia každoročne lokalizuje asi
12 000 až 14 000 zemetrasení na celom svete, v priemere 3 denne. (r)
