pôsobia rozpačito. Dôvodom je okrem iného aj nejednoznačný postoj politikov k novembrovým udalostiam spred desiatich rokov. Časť z nich si mimo mikrofónu povzdychne, že pri pohľade na niektorých dnešných vrcholných predstaviteľov niet čo oslavovať, druhá časť konštatuje, že bez nich by sa hladká zmena režimu neuskutočnila. Svetoví štátnici aktívne pôsobiaci v roku 1989 ako Geroge Bush, Margaret Thatcherová, Helmut Kohl alebo Michail Gorbačov sa v Prahe pri príležitosti desiateho výročia stretnú so stále aktívnym lídrom revolúcie Václavom Havlom, do Bratislavy podľa všetkého ani jeden z nich nepríde. Tu by ich na letisku čakali aj predstavitelia moci, proti ktorej desaťtisíce ľudí na námestiach pred desiatimi rokmi protestovali. 17. novembra 1989 pražských študentov zbila komunistická bezpečnosť, o rok neskôr sa na bratislavskom Námestí SNP na ľudí stojacich na tribúne pískalo a hádzali papieriky. Od roku 1994 sa v tento deň pravidelne schádzali občania, ktorí nesúhlasili s politikou mečiarizmu. Mozaika politických predstaviteľov pripomínajúcich si desať rokov pádu komunizmu v tomto roku bude rozhodne pestrá. V druhej časti bývalej spoločnej republiky sa bez akéhokoľvek prispenia zo štátnej pokladnice už rok pripravuje scenár osláv, za ktoré sa tí, ktorí ich pripravujú, nebudú musieť hanbiť. Aj porovnanie prípravy osláv v Prahe a Bratislave zanecháva rozpaky, najmä ak vláda na prípravu menej konfliktného výročia SNP v dostatočnom predstihu určila splnomocnenca a vyčlenila na oslavy nemalé financie z rozpočtu. Pred desiatimi rokmi si ľudia zhromaždení na námestiach sľubovali rôzne. Dnes by si mohli sľúbiť aspoň prípravu dôstojnej spomienky.

MARIÁN NIČ