la tak na minulotýždňové kroky svojich podriadených v aukcii štátnych dlhopisov, keď ministerstvo neakceptovalo podmienky, ktoré si samo stanovilo. Zároveň priznala, že táto aukcia poškodila imidž ministerstva financií a tým aj vlády. K chybe došlo podľa jej slov tak, že už týždeň pred aukciou dala pokyn, aby sa lehota splatnosti dlhopisov úročených sadzbou 16,4 % p. a. znížila z troch rokov na jeden rok. Zamestnanci ministerstva financií, ktorí to mali zabezpečiť, si však svoju úlohu nesplnili, a tak musela na poslednú chvíľu aukciu riešiť neakceptovaním ponúk. Na zabránenie opakovaniu takýchto situácií bude podľa Schmögnerovej treba získať skutočných odborníkov. Tých však štát nevie klasickými cestami zaplatiť, a tak túto úlohu musí vykonávať inštitúcia, ktorá nebude súčasťou štátnej správy. Spolu so zriadením tejto inštitúcie chce ministerka financií novelizovať niekoľko zákonov. Jej cieľom je, aby mohol štát prostredníctvom tejto inštitúcie každý deň vstupovať na finančný trh - či už si bude požičiavať, alebo svoje zdroje ukladať. Táto inštitúcia by mala zabezpečiť aj pružnejšie emitovanie štátnych pokladničných poukážok v závislosti od momentálneho stavu na peňažnom trhu. Ministerka financií si ju predstavuje ako bankový díling pracujúci v prospech ministerstva. "Aspoň už ministerstvo financií nebude hračkou v rukách bánk," povedala ministerka. Podľa nej si totiž banky dokážu zistiť, v akej finančnej situácii je štát, a tieto informácie potom využívajú vo svoj prospech a v neprospech štátu pri tlaku na úrokové sadzby. Finančný trh prijal tieto informácie s rozpakmi. Takýto postup označuje za značne neštandardný, pretože v žiadnej krajine s rozvinutým finančným trhom nevystupuje štát v role významného hráča na trhu. Jedinou štátnou inštitúciou vstupujúcou priamo na trh je vo svete centrálna banka, tá však má na to vždy špeciálne menové dôvody.