XVI. Británia svoj postoj k udalostiam vo Francúzsku prejavila aj tým, že francúzskym spisovateľom a umelcom prestala dodávať nástroj na písanie a kreslenie. Angličania mali už vtedy niekoľko storočí monopol na grafit, z ktorého vyrábali tuhu. Po objave výroby tuhy v roku 1564 v Cumberlande ovládla Británia v tomto odvetví celý európsky trh. Ťažba grafitu sa prísne kontrolovala. Každého baníka pri odchode z práce dôkladne prezerali a zlodejom grafitu hrozil trest smrti. Situáciu vo Francúzsku po tom, čo Británia prestala dodávať grafit, zachránil istý Nicolas Conté. Tento maliar, chemik, strojár a vynálezca mal v tom čase 38 rokov a revolúcia ho donútila zanechať maliarstvo, pritom vynikal ako portrétista - maľoval portréty pekných aristokratiek. Aby v pohnutých revolučných časoch prežil, začal sa venovať chémii - vynašiel napríklad postup na bielenie plachiet. Po viacerých úspešných objavoch ho Národný konvent, najvyšší zastupiteľský orgán za Francúzskej revolúcie, poveril úlohou nahradiť stratu britského grafitu. A Conté úlohu splnil. Dal priviezť do Paríža všetky zostávajúce zásoby grafitu z celého územia Francúzska a prišiel s nápadom, aby sa do grafitu primiešala hlina. Tak bolo možné dosiahnuť buď tvrdý, alebo mäkký produkt. Conté navyše navrhol vložiť pripravenú tuhu do dreveného držadla a tak získal v januári 1795 patent na výrobu ceruzky - tuhy vloženej do dreveného obalu. V Paríži potom založil továreň na výrobu ceruziek. V roku 1798 Nicolas Conté sprevádzal Bonaparteho v Egypte - výšku pyramíd v Gíze meral, prirodzene, vlastným vynálezom. Ceruzkou. (TASR)