To, čo predviedli doma hráči 1. FC Košice, sa dalo označiť aj za tragédiu s dobrým koncom. Víťazstvo, hoci len tesné, zostalo v Čermeli, ale tých premárnených šancí bolo viac než dosť. Ba aj na dva-tri zápasy. Niet divu, že nervy hrali vážnu rolu, a keď už futbalisti nevedeli pretaviť svoje majstrovstvo vo vytúžené góly, ich šéftréner Ján Kozák v tomto smere taktiež nevydržal vypätie chvíle a po rozkopnutí vedra a malom extempore s náhradným rozhodcom J. Martonom z neďalekých Valalík sa musel porúčať predčasne "pod sprchy". Záver duelu mohol vlastne konzultovať s kolegom L. Molnárom len mobilom a už z domu... "Z našej strany to bola naozaj plejáda zahodených príležitostí," netajil Peter Dzúrik. "Bolo to až niečo neuveriteľné, priam tragédia, čo všetko sa dá nepremeniť." Dunajská Streda síce viedla, ale napokon mohla byť rada, že inkasovala iba dva razy. Po tutovkách, samozrejme spálených, však divák nadobudol dojem, že Košičania si začínajú s koncovkou vykať! "Keďže sme viedli len o gól, posledných desať minút sa to prejavilo aj na našej nervozite. Vzadu sme zostávali aj vo štvorici, lebo prihodiť sa mohlo ešte všeličo. Museli sme zabezpečiť obranu, po takomto výkone nebolo ďaleko k tomu, aby sme tvrdo pykali." Súper totiž udrel raz, po chybe východniarov vlastne stopercentne využil ponúknutú šancu. Potom už mnoho vody nenamútil, takmer ho zlomila práve hlavička Petra Dzúrika, strelca rozhodujúceho úspechu. "Nie prvýkrát sme dostali protivníka pod tlak, no musíme sa vážne zamýšľať nad tým, prečo ho potom nezrazíme do kolien definitívne. Odstrániť sa to dá, ale treba menej sebeckosti a radšej si vo finálnej fáze ešte prihrať. Možno nabudúce, hoci so šťastenou sa neradno zahrávať."

ZDENĚK KOVÁŘ