ý krok, ktorý do veľkej miery určí kurz akcií v blízkej i menej blízkej budúcnosti. Burziáni sa totiž v makroekonomickej oblasti orientujú práve podľa úrokovej miery. Ak je jej úroveň vysoká, potom sa pozornosť obchodníkov s cennými papiermi sústreďuje na štátne dlhopisy, pretože tieto sú bezpečné, teda zásadne nepodliehajú priveľkým výkyvom - a v prípade nárastu úrokovej miery garantujú pomerne výhodné zúročenie vložených peňazí. Účastiny nie sú v tomto kontexte až také príťažlivé, lebo sú rizikové: ich kurzy sa síce môžu razantne zvýšiť, ale na druhej strane im hrozí aj prípadný pokles. Ak je zase úroková úroveň nízka, potom vzrastá atraktivita investovania do akcií, lebo riziko kúpy účastín a prípadného výkyvu kurzov sa kompenzuje nízkym zúročením ich priamych konkurentov - štátnych obligácií.

Z tohto pohľadu je jasné, že americká centrálna banka a jej prezident Alan Greenspan spoluurčujú vývoj kurzov účastín. Pred časom zdvihli úroveň kľúčovej (krátkodobej) úrokovej miery zo 4,75 % na 5,00 %. Následne Greenspan vyhlásil, že FED bude až do odvolania sledovať neutrálnu menovú politiku namiesto doterajšej reštriktívnej. Onedlho potom zase naznačil, že vzhľadom na možné prehriatie konjunkurálneho motora a efektívne plnú zamestnanosť v Spojených štátoch bude treba znovu zdvihnúť úrokovú mieru. Najbližší možný termín je 24. august, keď zasadá príslušný orgán americkej ústrednej banky. Burziáni však nevedia kam z konopí. Pre ziskové investície do akcií musia totiž presne kalkulovať, o koľko sa zvýši jej úroveň: pri stámiliardových položkách, s akými sa obchoduje na Wall Street rozhoduje každá desatina percenta o osude akcií a štátnych obligácií: o tom, či je ziskovejšie kupovať účastiny alebo dlhopisy. Keďže Alan Greenspan iba povedal, že úroky sa zvýšia, ale neozrejmil o koľko (poprípade či sa zdvihnú naraz alebo v niekoľkých krokoch), tápu aktéri na newyorskom parkete viac-menej v tme. Tak aj vyzeral väčšinu uplynulého týždňa dominantný burzový ukazovateľ: Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných gigantov) sa unavene pohyboval okolo hranice 10 700 bodov.

Slovenské akcie zažili na nemeckej burze nejednotný týždeň. Podľa údajov v odbornom nemeckom týždenníku Börse Online klesla Nafta Gbely k 10. augustu oproti 3. augustu o 8 % na 9,20 EUR, Slovakofarma o 2,97 % na 49,00 EUR a Váhostav Žilina o 2,94 % na 8,25 EUR. Slovnaft stúpol o 3,45 % na 15,00 EUR a VSŽ Košice zostali na úrovni 2,80 EUR.

JÁN ŠALGOVIČ,

Mníchov